Rok od smrti Juraja Jakubiska! Z čoho by sa tešil a čo by ho zarmútilo?
26.02.
Už je to rok, čo Slovensko zasiahla smutná správa o smrti Juraja Jakubiska (†84).
Celý článok
Juraj Jakubisko bol slovenský filmový režisér, scenárista, kameraman, fotograf a výtvarník, ktorý sa narodil 30.04.1938 v obci Kojšov a zomrel 24.02.2023 (vo veku 84 rokov) v Prahe (Česko).
Režisér, scenárista, kameraman, fotograf a výtvarník. Vyštudoval odbor fotografie na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Bratislave (1953 - 1957) a odbor réžie na FAMU v Prahe (1959 - 1966). Už počas štúdia zaujal školskými filmami Mlčení (1963), Déšť (1965) a Čekají na Godota (1966), ktoré získali medzinárodné ocenenia na filmových festivaloch v Oberhausene, Mannheime a Bergame. Ako režisér a scenárista pracoval v pražskej Laterne magike (1965 – 1966), nakrútil niekoľko reklamných filmov pre expozíciu módy na EXPO '67 v Montreali, publikoval kreslené vtipy v časopisoch Dikobraz, Roháč, Film a divadlo. Od roku 1967 bol režisérom Štúdia hraných filmov v Bratislave. Debutoval filmom Kristove roky (1967), ktorý uspel na Medzinárodnom filmovom festivale v Mannheime, a získal aj množstvo domácich ocenení. Jeho ďalšie tri filmy Zbehovia a pútnici (1968), Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) a Dovidenia v pekle, priatelia (1970, dokončený v roku 1990) boli zakázané. V 70. rokoch bol Jakubisko nútený venovať sa výlučne dokumentárnej tvorbe - Stavba storočia (1972), Ondrej Nepela (1973), Bubeník Červeného kríža (1977) a i. Spolupracoval na grafickej úprave dvojalbumu skupiny Collegium musicum Konvergencie (1970) a albumu Pavla Hammela a skupiny Prúdy Šľahačková princezná (1973). V roku 1979 sa k hranej tvorbe vrátil filmom Postav dom, zasaď strom. V 80. rokoch nakrútil trojdielny televízny film Nevera po slovensky (1980), medzinárodne ocenenú filmovú ságu Tisícročná včela (1983), rozprávku Perinbaba (1985) a film Sedím na konári a je mi dobre (1989). Na aktuálnu spoločenskú situáciu po zmene režimu reagoval filmom Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý (1992). Od roku 1993 žije a pracuje v Prahe, kde založil produkčnú spoločnosť Jakubisko Film. V Českej republike realizoval filmy Nejasná zpráva o konci světa (1997) a Post coitum (2004). Je členom Európskej filmovej akadémie, od roku 2001 docentom a od roku 2017 profesorom na pražskej FAMU. Venuje sa výtvarnému umeniu a divadlu. Získal množstvo ocenení, okrem iného aj Zlatú kameru za celoživotný prínos slovenskej kinematografii a štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy. V roku 2008 mal premiéru jeho historický veľkofilm Bathory, v roku 2022 nakrútil pokračovanie filmovej rozprávky Perinbaba pod názvom Perinbaba a dva svety. Na udeľovaní cien OTO za rok 2018 bol uvedený do Siene slávy. (autor: R. Šmatláková, 2023)
Manželka: | Deana Horváthová-Jakubisková |
26.02.
Už je to rok, čo Slovensko zasiahla smutná správa o smrti Juraja Jakubiska (†84).
26.02.
Janette (50), prvorodená dcéra výnimočného režiséra Juraja Jakubiska († 84), má rok od jeho smrti stále veľkú ranu na srdci.