Hazal je ako zajatkyňa trpiaca štokholmským syndrómom, ktorá miluje svojho väzniteľa – vidí len to, čo chce vidieť!
Hoci Cihan (
Erkan Petekkaya) už tušil, čo ho na konci jeho pátrania asi čaká, predsa len ho sklame a hlboko raní, keď Hazal (
Alina Boz) prichytí s Damirom (
Sarp Akkaya)! Dcérine slzy a chabé pokusy ospravedlniť sa a vysvetliť mu, že jej priateľa vôbec nepozná a že ho ľúbi, situáciu len zhoršia... Keď Cihan kričí a rozdáva rany, ide z neho strach, no keď od ťažko potláčanej zúrivosti temer šepká alebo mlčí, pôsobí ešte desivejšie! Nanešťastie však ani jeho hnev, ani zdesenie a odpor v Dilariných (
Ebru Özkan) očiach, Hazal neprinútia otvoriť oči a čeliť pravde. Je totiž skalopevne presvedčená o tom, že ona jediná pravdu pozná - a všetci ostatní sa mýlia! Cihan požiada Azmiho (
Yaşar Kara) a Bahtiyara (
Bahtiyar Demir), aby Hazal strážili ako oko v hlave a pre jej vlastné bezpečie jej nedovolili opustiť vilu... Cansu (
Leyla Tanlar) sa pokúsi so sestrou normálne porozprávať a utešiť ju, no je to veľmi ťažké, pretože Hazal je ako zajatkyňa trpiaca štokholmským syndrómom, ktorá miluje svojho väzniteľa – vidí len to, čo chce vidieť!
Damir bez Hazal šalie. Keby mohol, Cihana by hneď zabil, len aby sa k nej mohol dostať. No keďže to zatiaľ nie je možné, rozhodne sa využiť Asuman (
Mine Tugay), ktorej v podstate nedá na výber – buď totiž splní, čo od nej chce, alebo ju skrátka zabije! Keriman (
Nursel Köse) má strach, pretože odkedy Özkan (
Tolga Tekin) pracuje pre Ozana (
Burak Tozkoparan), doma ho temer nevídať. Dokonca ani teraz, keď je malý Can chorý! Dilara sa márne snaží udobriť sa s Hazal, ktorá sa pred ňou uzavrela a tvrdohlavo sa odmieta znovu otvoriť...
Ťažko povedať, kto je znepokojený viac – či Cihan, keď zistí, že jeho otec (
Civan Canova) sa ktovieprečo stále stretáva s Ekremom (
İlhan Şeşen), alebo Rahmi a Keriman, keď sa dozvedia, s akým mužom chodí Hazal!