Zdá, že Dilara je príliš zlomená a príliš slušná, aby zastavila divadielko falošnej bosorky Asuman...
Dilara (
Ebru Özkan) sa sotva drží na nohách, keď sa spolu s Hazal (
Alina Boz) vracia do vily, no keď jej úplne vykoľajená Keriman (
Nursel Köse) začne kondolovať, musí v sebe nájsť posledné zvyšky síl, aby vystrašenej Cansu (
Leyla Tanlar), ktorá o ničom nevie, povedala, čo sa stalo – že Harun (
Barış Falay) a Mithat (
Sarp Can Köroğlu) sú mŕtvi a Yıldırım (
Ertuğrul Postoğlu) zranený...! Cihan (
Erkan Petekkaya) sa veľmi snaží byť oporou utrápenej Hazal i čoraz krehkejšej Cansu, no predovšetkým Dilare, ktorú žiaľ úplne ochromil. Ozana (
Burak Tozkoparan) trápia obrovské výčitky svedomia kvôli tomu, ako odmietavo a často kruto sa k Harunovi správal – netušiac, že už nikdy nebude mať šancu to napraviť a že ho jeho biologický otec skutočne tak veľmi miluje, že preňho obetuje všetko, aj vlastný život... Rahmi (
Civan Canova) s Ozanom sú v poriadnom šoku, keď sa až z televíznych správ dozvedia, že Mithat bol policajným komisárom! A Cihan s Yıldırımom, ktorým vzápätí zavolajú, na tom nie sú inak.
Asuman (
Mine Tugay) si nenechá ujsť príležitosť pred rodinou a známymi teatrálne demonštrovať, ako „smúti za nebohým švagrom a súcití so sestrou“. A hoci sa zdá, že Dilara je príliš zlomená a príliš slušná, aby to divadielko zastavila, napokon v sebe predsa len nájde dosť síl a... Tú falošnú bosorku, ktorej nie je nič sväté, vyhodí! Damirova (
Sarp Akkaya) arogancia a bohorovnosť policajného šéfa privádza do zúrivosti, no v súčasnej situácii, žiaľ, nemá proti nemu žiadne páky.
Nie je to tak dávno, čo si Dilara nedokázala spomenúť na nič zo svojho nového života po Harunovom boku, nech sa akokoľvek snažila. Dnes je to presne naopak – hlavu má plnú spomienok na jeho tvár, slová, dotyky, vyznania...