Pri piesni, ktorá jej pripomína Deniza, Cansu ochromí vlna nekonečného smútku. Tak veľmi ho potrebuje...
Dilarino (
Ebru Özkan) úzkostlivo strážené tajomstvo je prezradené, už nemá zmysel čokoľvek predstierať, ani zapierať... No horším spôsobom sa to asi ani nemohlo stať - Cansu (
Leyla Tanlar) a Ozan (
Burak Tozkoparan) sú takí šokovaní tým, čo práve zistili, že sa bez slova otočia na päte a zmiznú z kliniky, akoby im za pätami horelo – bez toho, aby si zdesenú mamu vôbec vypočuli... Dilara je nešťastná – najradšej by bola mŕtva namiesto Gülseren (
Nurgül Yeşilçay)! Harun (
Barış Falay) zatiaľ stále o ničom nevie, momentálne vlastne ani nie je v Istanbule – šiel totiž na vidiek, navštíviť svoju milovanú tetu Maide (
Hümeyra Akbay). No nie je to len zdvorilostná návšteva... Potrebuje ju, preto ju prišiel požiadať, aby sa do Istanbulu vrátila spolu s ním. Hazal (
Alina Boz) síce nie je dvakrát nadšená, keď jej triedna učiteľka dohodí akéhosi neznámeho učiteľa na doučovanie, no keď spozná sympaťáka Merta (
Gürkan Güzeyhuz)... Veľmi rýchlo zmení názor!
Keď Cansu začuje v rádiu pieseň, ktorá jej pripomína Deniza (
Ceyhun Mengiroğlu), na chvíľu ju úplne ochromí vlna nekonečného smútku. Tak veľmi ho potrebuje... No hoci i ona jemu veľmi chýba, po všetkom, čo sa stalo, žiaľ, zatiaľ ešte stále nedokáže prekročiť svoj tieň. Özkan (
Tolga Tekin) temer z nôh spadne, keď sa veľká voda Keriman (
Nursel Köse) zrazu rozhodne maľovať. Keď sa im pritom dostane do rúk básnička, ktorú o milovanej mame napísala Hazal ešte ako malá, ich hašterenie razom vystriedajú slzy...
Zrejme sa dalo očakávať, že keď Dilara konečne naberie odvahu, aby sa porozprávala s deťmi, Ozanova reakcia bude poriadne prudká a odsudzujúca. No to, čo vzápätí urobí Cihan (
Erkan Petekkaya)... Všetkým vyrazí dych.