Osamelý štyridsiatnik Oliver pracuje ako letový dispečer. Pôsobí chladne a jeho osobný život je prázdny. Napĺňa ho sledovaním televízie a pozorovaním rodiny z domu oproti, v ktorej vidí ideál šťastia. Najprv sa len pozerá, ale postupne sa chce dozvedieť viac. Ale hranice súkromia sú krehkejšie, ako sa zdá.
Krajina pôvodu: Slovensko (2011)
Dĺžka: 1 hod. a 44 minút
Réžia: Peter Krištúfek
Scénar: Peter Krištúfek
Produkcia: Milan Stráňava, Vladimír Bednár
Kamera: Martin Štrba
Hudba: Peter Krištúfek
Hrajú: Ivan Trojan, Jana Hlaváčová, Kristína Vaculík Turjanová, Martin Mňahončák, Dagmar Bruckmayerová, Jana Bútorová, Peter Trník, Marián Mitaš, Ivan Palúch, Tibor Fabó, Martin Hrebeň, Juraj Očenáš
akshai: Nikde na sieti sa mi minuly tyzden nepodarilo narychlo pozhanat "Viditelny svet"... sice som sa doklikal ku suboru, ktory najskor vyzeral velmi slubne (velkost 400 MB, nazov "TK Viditelny svet 2011.zip"), ale nakoniec sa z neho vykluli len fotografie z tlacovej konferencie. Rozhodol som sa preto, ze na ten film skocim do kina. Mozem Ta potesit, neucast nemusis vobec lutovat, bol som z neho mierne sklamany. Napad skvely, ale spracovanie mierne pokulhavalo, chaba kamera, nekorespondujuce dialogy so psychologickymi profilmy hrdinov, nedotiahnute myslienky, nasilne ukonceny zaver (ked zrazu autor zistil, ze sa blizi k dvom hodinam a to je na celovecerny film prilis) ... dielko pripominalo skor diplomovu pracu absolventa VSMU. Az mi bolo cudne, ze sa poden podpisali: JMB Film & TV Production, STV, Ministerstvo kultúry SR, Audiovizuálny Fond. Hold, dalo sa to urobit aj lepsie. Vies, mozno som v tomto prilis narocny, ale.... ked vo filme zbadam citlive oko kameramana, psychologicky zdatne pero scenaristu, zvukara, ktory vie filmu pridat novu hlbku, film ma u mna o 100 bodov viac.... ale... "Viditelny svet" pokrivkaval v kazdej z tychto sfer. Priklad: [Kamera] Zrejme neskora noc, velky buchot na vchodove dvore, zvoncek neodbytne zvoni, hlavny hrdina sa neochotne prevali na druhy bok a s nevolou pozera na hodinky, pomaly stava z postele, ide k dveram. Kamera to vsetko snima zo vzdialenosti 2 metrov, bez poriadnejsieho strihu. Kurnik, keby to aspon prerezali s makro pohladom na jeho hodinky, divak by si vedel vytvorit presnejsi nazor na to, kolko je vlastne hodin a ovela lepsie sa vcitit do jeho rozpolozenia (pohlad na hodinky z pohladu hrdinu), a nie to vsetko nezaujato a umelo sledovat z dvoch metrov.[Zvuk] Zenska sa snazi narychlo vybehnut do svojho bytu na najvyssom poschodi, zvukar pustil zvuky charakteristicke pre beh dolu schodmi.[Scenar] Hlavny hrdina je tak trochu samotar, ked sa stretne so svojimi susedmi pred panelakom, odpoveda heslovite, chladno, jednym slovom. Skor sleduje, nez sa aktivne zapaja do rozhovoru, castokrat ocividne prejavuje nezaujem o vedenie konverzacie. Uprostred pokecu povie: "Tak, dovidenia.". A zrazu, v strede filmu, keca nezavazne v bare s barmankou o svojej praci?! Brrr, to bolo ako past na ako. A tiez, v mnohych veciach mohol ist autor viacej do hlbky a v inych zas zbytocne situaciu nekomplikovat (najskor vykresluje pohnutky hlavneho hrdinu ako fetis, neskor prida zazitky z detstva, uplne nakoniec este aj zazitky s byvalou partnerkou, vsak... bud jedno alebo druhe... nie vsehochut, nemastne, neslane, zbytocne sa potom v tom stratil a nedotiahol nic do konca. Ked naviac minul cas vhodny pre celovecerny film, tak to narychlo ukoncil pokusom o vrazdu vedlajsieho hrdinu tym hlavnym. 
