Na rozdiel od bežného poňatia Gorkého hrdinky ako diktátorskej stareny, pochopili ju Panfilov s Čurikovovou polemicky – ako ambicióznu, inteligentnú a praktickú ženu, mladšiu modernú podnikateľku, v ktorej sklamanie v ľúbostnej a materinskej sfére vyvolalo mocnú potrebu vlastnej dôstojnosti, realizovateľnú v daných podmienkach len finančnou nezávislosťou. V dobe priemyselného a ekonomického vzostupu (konjunktúra ruského kapitalizmu, 1913) sa zaoberá novými projektmi, stavia, rozvíja obchod a paroplavbu, pričom sa v dôsledku sociálnych a politických okolností musí uchyľovať ku krutému jednaniu. Prekračovaním morálnych noriem potláča v sebe potrebu dobra a lásky, mnohým ubližuje a vždy pritom stráca aj kus seba. Pracovný úspech vykupuje úpadok rodiny, ibaže čas, ktorý jej poskytla história, je krátky. Architekt a vynikajúci výtvarník Dcigubskij vniesol do pochmúrnej atmosféry drámy duch modernej prosperity (vrátane technických vymožeností doby – auto, výťah, telefón, gramofón), kultivovanosť interiérov so secesnou dekoráciou pritom neladí s osobnou nekultúrou majiteľov. Je to film s literárnym duchom a s nedostatkom situačnej akčnosti či filmovo obraznejšej reči, s prevahou monotónnych frontálnych záberov. Kontemplačný zážitok je vyvolaný hlbokou analytickosťou, rytmom, výrečnosťou rekvizít, kontrapunktickými ozvenami situácií, hudobnými motívmi a fascinujúcou hereckou kreáciou titulnej predstaviteľky. Finále, v ktorom vládu v dome preberá chamtivá a skorumpovaná Anna, núti myslieť na memento viscontiovského.
Krajina pôvodu: Sovietsky zväz (1983)
Dĺžka: 2 hod. a 20 minút
Réžia: Gleb Panfilov
Scénar: Maxim Gorkij (divadelní hra)
Hudba: Vadim Bibergan
Hrajú: Inna Čurikova, Valentina Těličkina, Vadim Medveděv, Albert Filozov, Jana Poplavskaja, Taťjana Kravčenko, Olga Mašnaja, Valentina Jakunina, Nikolaj Skorobogatov
