klapac (14.09.2015)
Bohumila: Dekameron nie je súbor "zábavných" historiek, tobôž "poeticky ťaživých", ale hľadanie života v tvári smrti. Desať Florenťanov ujde z morového pekla mesta, kde víťazí smrť, aby si prerozprávali životné osudy a príbehy. "Paralely so súčasnosťou" vo filme predstavuje jednak nostalgia za starou dobou a jednak vzdanie holdu dôstojnosti, cti lásky, telesnej a duševnej, ktoré sú u Boccaccia späté. Milujúci sa milujú úplne. Preto aj v poviedke o rehoľníčkach, nie sú tieto "sexuchtivé". To je sploštené. Už na začiatku poviedky je ohlásené, že mnohé rehoľníčky boli vtedy v kláštoroch nie "povolané", ale dané tam z vôle rodiny. Smiešna príhoda so spodkami v príbehu odblokuje abatišu, ktorá potom odobrí lásku svojej kolegyni, aj svoju a otvorí tento dar života aj pre ostatné sestry (nepovolané odovzdať Bohu tento dar). Ani príbeh sokoliara a matky umierajúceho syna nekončí dostratena, lebo je čistou oslavou víťazstva bezodnej lásky. "Roztrieštený na jednotlivé poviedkové segmenty" "film hlad po prozaickom zážitku neuspokojí" je perla recenzie!! A ak "obhájenie idey" nestojí na "obsahu", ťažko polemizovať.Herci sú preto takí krásni, lebo takí sú aj v Boccacciovi. Sú opozíciou škaredej smrti, morového pekla. Vytvoria si na mieste úteku svoj raj, ktorí dopĺňajú aj svojou krásou."Okázalá divadelnosť" vo filme predstavuje výrazový a ideový akcent na dobovú odlišnosť gesta, pohybu, reči.Režiséri Tavianovci si nevybrali "vyšľapanú cestu", sú známi svojimi osobitými prepismi literárnych diel a ich Dekameron je ostrou opozíciou voči Pasoliniho prepisu.
|