Budapešť, rok 2123. Rok, kedy zemský povrch prestane byť pre človeka úrodným. Na počiatku katastrofy však výskumníci vyvinú vzácnu výživnú rastlinu, ktorá však dokáže fungovať len v ľudskom tele. Ľudia sa teda logicky delia na tých, v ktorých sa jedlo vypestuje a na tých, ktorí jedlo konzumujú. Každý je implantovaný zárodkom, keď dovŕši 50. rok veku života, no dobrovoľne môže aj skôr. Psychológ Stefan (Tamás Keresztes) vidí v takomto nastavení jediné východisko ako ľudstvo môže prežiť. Problém nastáva, keď sa jeho mladá žena Nora (Zsófia Szamosi) rozhodne dobrovoľne implantovať. Stefan má len pár dní, aby ju zachránil, než vzácna rastlina nezvratne ovládne jej telo. Aby s ňou podnikol nebezpečnú cestu do Vysokých Tatier, ktoré skrývajú jediné miesto, kde ju môžu operovať. Film je odkazom, že i v katastrofách nehynie nádej a túžba po novátorstve a že hýbateľom zmien je láska. Témou snímky je tiež upriamenie pozornosti na limity planéty.
(Biopler)
Réžia: Tibor Bánóczki, Sarolta Szabó
Scénar: Sarolta Szabó, Tibor Bánóczki
Výrobné spoločnosti: Artichoke Film Production, Salto Film
Produkcia: József Fülöp, Juraj Krasnohorský, Orsolya Sipos
Kamera: Tibor Banoczki, Eduard Grau, Sarolta Szabó
Hudba: Christopher White
Hrajú: Tamás Keresztes, Zsófia Szamosi, Géza D. Hegedűs, Judit Schell, István Znamenák, Márton Patkós, Renátó Olasz
Masové vymieranie sa dotkne aj človeka, no kým prídeme na rad, v rozmedzí hlbokého času to ešte potrvá. Náš vplyv na planétu však môžeme ohmatať a precítiť lepšie pri pohľade na pravdepodobnú budúcnosť našich pravnúčat. Autori prvého animovaného sci-fi filmu, ktorý vznikal na Slovensku, priznávajú, že chcú v publiku otvoriť potrebu premýšľať o ľudskosti a jej potenciálnych iných formách. Film však poukazuje najmä na fakt, že človek neriadi a ani neovláda dynamiku planéty. Budúcnosť pravnúčat Hlavných hrdinov, manželský pár Noru a Stefana už vymieranie druhov, ktorého príčinou je človek, fatálne zasiahlo. Okrem ľudí pod plastovou kupolou chrániacou Budapešť na Zemi niet zvierat ani rastlín. Modifikované rastliny však vyrábajú z ľudí a stávajú sa potravou pre tých, čo majú podľa zákona právo na život. Ten je obmedzený na päťdesiatich rokov. Podľa filozofa*ky Timothy Mortona spočíva prekonanie antropocentristickej perspektívy práve v prijatí faktu, že sme len jednou z mnohých entít obývajúcich planétu a tá sa neustále premieňa. Prichádza s poopravením, že celoplanetárne zhoršenie podmienok pre život, v ktorom sa ocitáme, nie je ekologickou krízou ani globálnym otepľovaním, ale práve šiestym vymieraním druhov a na tento fakt Umelohmotné nebo nadväzuje. Nora a Stefan si cestujúc dystopickou krajinou bez života uvedomia, že sú súčasťou práve takéhoto sveta a vzdávajú sa túžby ovládať svoj osud. Foto: Artichoke umelohmotne nebo Štefan a Nora vo filme Umelohmotné nebo.