Ibrahim si nemôže nevšimnúť, že počas jeho návštevy a rozhovoru s ním Haticin snúbenec niekoľkokrát vykašľal krv!
Keď Ibrahim (
Okan Yalabik) počas modlitby zodvihne zrak, zbadá jedného z rodoských mužov zvláštne hľadieť nahor, smerom k organu – a keď sa ta pozrie i on, zazrie atentátnika v kutni, ktorý práve hádže ostrú dýku, ktorá má od chrbta zasiahnuť srdce v modlitbách ponoreného sultána Sulejmana (
Halit Ergenç). To Ibrahim nemôže dopustiť, a tak sa dýke vrhne do dráhy, aby svojmu vládcovi a priateľovi zachránil život. Vzápätí sa vážne zranený zrúti k jeho nohám... Útočníka temer okamžite stihne spravodlivý trest – jeden zo sultánových mužov ho zastrelí na úteku -, no všetkým je jasné, že bol len vykonávateľom príkazov niekoho iného. Zradcu Osmanskej ríše! Ak ho nájdu, a o tom nik nepochybuje, jeho osud bude spečatený...
Kým sultánovo srdce zvierajú obavy o priateľov život, ktorý sa jeho dvorný lekár úporne snaží zachrániť, palác Topkapi je hore nohami kvôli Hürreminmu (
Meryem Uzerli) komplikovanému pôrodu. Ženy sa intenzívne modlia, aby všetko dobre dopadlo a ona i jej dieťatko boli zdravé, keď srdce princeznej Hatice (
Selma Ergeç) zrazu zaplaví neuveriteľný smútok a strach. Dolu tvárou sa jej nekontrolovateľne začnú rinúť slzy a nedokáže preriecť slovka... Zdá sa, že Hürremino bábätko pôrod nezvládne, akoby uviazlo v pôrodných cestách – a Hürrem je príliš vyčerpaná a slabá, aby mu vedela pomôcť. Napokon v sebe ale predsa len nájde posledné zvyšky energie a zabojuje. Keď sa háremom rozľahne krik jej práve narodeného druhého potomka, na smrť unavená Hürrem zamdlie... Po nejakom čase sa opäť preberie a okamžite chce vidieť dieťatko. Veľmi sa m u teší, no keď zistí, že namiesto vytúženého chlapca, sa jej narodilo dievčatko, odvrhne ho! Myslí si, že ju jej neprajníci podviedli a dievčatko jej podhodili – s dievčatkom skrátka nepočítala a ani ho nechce! Jej názor nezmení ani Valide (
Nebahat Çehre), ktorá sa vnučke poteší, pretože podľa nej je pre rodinu každé dieťa požehnaním. Dá je dokonca i meno – Mihrimar, čo znamená Slnko a Mesiac, pretože obe tieto krásne nebeské telesá boli v čase narodenia dievčatka na oblohe súčasne. Hürrem ale po odchode Valide z jej komnát nechá dcérku odniesť, pretože je jej odporný už i len pohľad na ňu. A rozhodne ju nemieni dojčiť, preto prikáže, aby ju Gülnihal (
Burcu Tuna) a Nigar Kalfa (
Filiz Ahmet) dali dojke!
Sultánovi muži veľmi rýchlo nájdu zradcu, ktorý nariadil atentát na panovníka Osmanskej ríše a spolu s dvoma jeho staršími synmi, ešte chlapcami, ho privedú do sultánovho stanu, kde sa definitívne rozhodne o ich osude. Nečakanej milosti sa dočkala len zradcova nešťastná manželka, ktorú nechali na pokoji, a najmladší synček – no to len preto, lebo ho ich slúžka vydávala za svoje dieťa!
Vďaka predvídavosti a nekonečnej trpezlivosti oddanej Nigar Kalfy sa napokon maličká dočká náručia svojej mamy – a Hürrem jej prisľúbi, že ju bude pred všetkými v háreme chrániť a veľmi, veľmi ľúbiť... O mnoho kilometrov ďalej sultánovi práve doručia jeden z množstva jej listov, plných dramatických a ohnivých vyznaní – a približne v rovnakom čase sa do riadkov od milovanej ženy zahĺbi i Ibrahim, ktorého nežné slová princeznej Hatice, plné lásky a oddanosti, dojmú k slzám. Znovu rozosmiať ho našťastie dokáže vtipkár Matrakçı (
Fatih Al), inak by sultánovi asi ťažko vysvetľoval svoje červené oči... V približne rovnakom čase v paláci Sadiku (
Saadet Aksoy), ktorú Valide poslala, aby vyzdvihla Mustafu z vyučovania a priviedla ho k nej, poriadne vystraší, keď princov mladý učiteľ, ktorý je Haticiným snúbencom, dostane záchvat nekontrolovateľného kašľa! Nemôže poriadne dýchať a pomaly začína upadať do mdlôb, a tak Sadika vezme malého Mustafu a vyberú sa rýchlo po pomoc...
Správa o nečakanej chorobe snúbenca princeznej Hatice zarazí a znepokojí osadenstvo paláca Topkapi. Nik zo zasvätených totiž neverí, že ide len o prechladnutie, ako tvrdí mladík i jeho rodina – a ak ide naozaj o čo vážnejšie, neveští to nič dobré! Valide preto predvídavo nariadi, aby princa Mustafu dostal na starosť náhradný učiteľ a Haticinho nastávajúceho pošlú liečiť sa domov...
Hoci sa zdá, že Sadika sa v paláci teší bezvýhradnej dôvere svojej panej i všetkých ostatných, nie je to tak. Neplánovane totiž na seba upriami pozornosť dvoch najbystrejších strážcov háremu - Nigar Kalfy a Sümbüla (
Selim Bayraktar), ktorí zachytia záver jej zakázaného rozhovoru s jej spojencom! Nanešťastie ale neodhalia jej pravú tvár, ani zámery – a ani jej kumpána... V skutočnosti mu totiž podstrčila list pre úhlavného nepriateľa Osmanskej ríše, uhorského kráľa Ľudovíta, pre ktorého pracuje! Vďaka Sümbülovi sa ale tento list k adresátovi nikdy nedostane, pretože ho roztrhá na márne kúsky a hodí do háremovej fontánky, mylne sa domnievajúc, že ide len o akúsi modlitbu v cudzom jazyku...
Vojsko sultána Sulejmana sa po dobytí Rodosu pomaly vracia domov. Na návrat sa veľmi tešia, no zároveň sa ho z rôznych dôvodov tak trochu i obávajú aj Ibrahim a Matrakçı. Srdcia oboch totiž horia láskou, ktorá z toho či onoho dôvodu zrejme nikdy nebude opätovaná... Kým Ibrahim neprestajne myslí na sultánovu sestru, ktorá sa krátko po ich návrate domov má vydať za iného, Matrakçı sníva o krásnej Viktórii – netušiac nič o jej skutočnej povahe či dôvodoch jej príchodu do Osmanskej ríše a nepoznajúc jej nové moslimské meno Sadika...
Hürrem mrzí, že nevychádza so žiadnou z otrokýň z háremu, a tak napokon dá na dobré rady Nigar Kalfy, ako si ich získať na svoju stranu! Prinesie im darčeky, ktoré po chvíľkovom váhaní napokon nájdu svoje majiteľky a obmäkčia ich srdcia, i keď zrejme len naoko. Len Ayşe (
Merve Oflaz), ktorá nikdy neverila ani Sadike, ani Hürrem, je naďalej ostražitá a nenechá sa len tak ľahko kúpiť, hoci jej Hürrem daruje krásnu smaragdovozelenú šatku, ktorá dá nádherne vyniknúť jej očiam...
Všetci sú nadšení, keď sa sultán a jeho muži konečne vrátia domov. Sulejmana privítajú jeho matka, sestra, Mahidevran (
Nur Aysan), malý Mustafa a verná Gülfem (
Selen Ozturk). Hürrem totiž o jeho návrate akosi „pozabudli informovať“ a nechali ju v domnienke, že príde až zajtra! Pravdu sa však dozvie od Nigar Kalfy, a tak sa hneď rozrušená ponáhľa do svojich komnát prezliecť sa na stretnutie s ním – a nájde ho tam čakať na ňu! V obavách ako ju prijme a či jej už odpustil nedokáže ani len zdvihnúť oči a pozrieť sa mu do tváre, len sa mu neustále ospravedlňuje, že ho sklamala, keď mu neporodila syna, ako sľúbila, ale dcérku... A hoci sa sultán snaží tváriť rezervovane, ba až prísne, dlho mu to nevydrží. Jeho pohľad znežnie a objaví sa v ňom potláčaná láska k jeho neskrotnej favoritke – a potom ju nežne pohladí po tvári a zarecituje jej pár nádherných veršov, ktoré kedysi z veľkej lásky napísal jeho nebohý otec jeho matke... Keď s prekvapivou nehou vezme do náručia malú Mihrimar a povie, že raz bude rovnako krásna a múdra, ako jej mama - a Hürrem dojme slovami, že je to predsa aj jeho dieťa - je z jeho krvi a je to časť jeho milovanej ženy... Potom ich však sultán opäť nechá samé, pretože ešte má nejaké vladárske povinnosti.
Keď Nigar Kalfa poinformuje Ibrahima o tom, čo dôležité sa v čase jeho neprítomnosti udialo v paláci, rozhodne sa okamžite navštíviť rodinu Haticinho snúbenca, aby sa dozvedel pravdu o jeho zdravotnom stave. Hoci sa rodina snaží pred všetkými tajiť strašnú pravdu o vážnosti mladíkovho stavu, pred Ibrahimom sa im to nepodarí – všímavý strážca sultánových komnát si totiž nemôže nevšimnúť, že mladý učiteľ počas rozhovoru s ním niekoľkokrát vykašľal krv!
Ibrahim a Hatice sa v noci znovu tajne stretnú v palácovej záhrade. Obaja sú veľmi nešťastní, že je to zrejme naposledy, čo spolu budú môcť čo i len nakrátko byť a hovoriť, a preto poľavia zo zvyčajnej ostražitosti. Ako na potvoru si neprítomnosť oboch v paláci všimnú – Valide totiž po dcéru poslala Daye Hatun (
Sema Keçik), ktorá ju samozrejme nenašla v jej izbe, nuž a Ibrahima zase v jeho komnate hľadal sám sultán! Hľadal, no nenašiel. Zato však našiel čosi iné – zamilovaný list, ktorý Ibrahim krátko predtým písal milovanej Hatice a neopatrne ho nechal ležať na stole! Nie je na ňom síce meno adresátky, ale... Keď si sultán list prečíta, črty jeho tváre stvrdnú. Potom si ho odnesie do svojich komnát a prikáže strážam, aby Ibrahima našli a okamžite mu ho priviedli! Tak sa i stane – o chvíľu už Ibrahim kľačí pred svojim zachmúreným vládcom na kolenách a k zemi ho tlačia silné ramená neúprosných strážcov...
