Hnaná neznesiteľnou žiarlivosťou na mŕtvu sokyňu Sıla ukradne Boranovi kľúče od zamknutej Yezdinej izby a vojde dnu!
Hoci Boran (Mehmet Akif Alakurt) nemôže poprieť, že ho Sılin (Cansu Dere) nečakaný bozk potešil a že v ňom prebudil túžbu, akú už veľmi dávno necítil, na niečo väčšie, intímnejšie jednoducho ešte nie je pripravený – hoci Sıla zjavne áno! Preto nečudo, že veľmi ťažko nesie, keď ju nechá roztúženú tak a odíde z izby, aby si na čerstvom vzduchu prečistil hlavu a upokojil rozbúrené city. Veľmi ju to raní i nahnevá, no ešte viac to, že sa s ňou o tom, čo sa v ňom odohráva, odmieta rozprávať.
Sıla je presvedčená, že je to kvôli Yezde (Leyla Başak), čo ju nepredstaviteľne škrie a uráža, preto Borana vyhostí z izby a zlostne mu šplechne do tváre, že mu nie je manželka, pretože tou je stále Yezda – tak nech si ide spať do jej izby! Zvyčajne dokonale sa ovládajúceho Borana tým úplne rozhodí. Dokonca až tak, že napriek pokročilej nočnej hodine odíde zo sídla Gencovcov...
Od zžieravej žiarlivosti úplne bez seba sa Sıla napriek varovaniam Narin (Boncuk Yılmaz) a Ayse pokúsi využiť Boranovu neprítomnosť na to, aby sa dostala do zamknutej Yezdinej izby. Nemá na to žiadne zvláštny dôvod, chce len skrátka vedieť, aká bola žena, s ktorou voľky-nevoľky súperí a ktorú zrejme nemá najmenšiu šancu poraziť, nech sa snaží akokoľvek... Zahanbí sa, Keď jej svokra Kevser (Fatoş Tez) po pravde povie, že dvere Yezdinej izby nie sú tými dverami, ktoré potrebuje otvoriť – musí dokázať otvoriť dvere k jeho srdcu!
Keď si Sıla na druhý deň uvedomí, ako hlúpo a neodpustiteľne sa správala, cíti sa previnilo – a veľmi, veľmi sa hanbí... Ešte nikdy predtým sa tak veľmi neopila. Vlastne sa ešte vôbec nikdy neopila. Navyše ju poriadne zneistí zistenie, že Boran po ich hádke odišiel z domu a až do rána sa nevrátil! Akoby to nestačilo, do domu Gencovcov sa hneď zrána dostavia nepozvaní hostia – jej vzdialení istanbulskí príbuzní Esma (Gökçe Yanardağ) a Burhan (Tarık Şerbetçioğlu)! Tí totiž zrazu - keď vyšlo najavo, že všetok majetok, na ktorý si brúsili zuby, zdedila ona – obrátili. Opäť sa s ňou chcú vídať, opäť chcú byť rodina! No ak si mysleli, že ju rýchlo dokážu „opiť rožkom“, poriadne sa prerátali - Sıla rozhodne nemá náladu na odpúšťanie.
A nielen to, nemá vlastne náladu vôbec na nič. Trápia ju výčitky svedomia, že sa k Boranovi nesprávala tak, ako by mala a že sa nechala uniesť neopodstatnenou žiarlivosťou na jeho nebohú prvú ženu. Po rozhovore s mamou Bedar (Zeynep Eronat) sa mu preto rozhodne ospravedlniť. Lenže vzápätí svoj názor opäť zmení a nahnevá sa naňho ešte viac, ak je to vôbec možné! A to všetko len kvôli jej malému bratovi Emirovi, ktorý sa – netušiac, ako veľmi tým Sılu raní - chcel vodcovi poďakovať za podarované jabĺčko najkrajšou piesňou, akú pozná. Piesňou o Yezde...
Krátko nato Sıla, stále viac a viac hnaná neznesiteľnou žiarlivosťou na mŕtvu sokyňu, urobí niečo naozaj veľmi nerozumné. Využije chvíľu, keď sa Boran zájde poumývať, ukradne mu kľúče od zamknutej Yezdinej izby a vojde dnu! Keď ju tam šokovaný Boran nájde, miesi sa v ňom túžba okamžite ju odtiaľ vyhodiť a zovrieť ju vášnivo do náručia. Pokúsi sa jej vysvetliť, že ju v tú nešťastnú noc neodmietol pre to, že by ju azda nechcel, ale len preto, lebo nechcel aby pod vplyvom alkoholu urobila niečo, čo možno ani nechce. Keď Sıla vzdorovito namietne, že nebola zase až taká opitá, aby sa mu núkala, ak o to naozaj nestála, skloní sa k nej a so slovami, že nechce, aby bola smutná, ju nežne pobozká. Nanešťastie však jeho pohľad skĺzne na Yezdin portrét. Sıla si to všimne – a všetko to krásne medzi nimi je razom zabudnuté!