Kevser už pochopila, že ak sa chce dočkať odpustenia milovanej dcéry, bude musieť konečne zísť zo svojho piedestálu... A požiadať oň!
Sıla (Cansu Dere) a Boran (Mehmet Akif Alakurt) sa zo všetkých síl snažia vynahradiť si stratený čas s milovaným synčekom Bedirhanom. Kevser (Fatoş Tez) a Firuz (Namık Kemal Yiğittürk) už dávno trpko oľutovali, čo spravili a že tým zrejme navždy stratili lásku a úctu oboch svojich detí – Borana i Narin (Boncuk Yılmaz), ktorí im nedokážu a nechcú odpustiť, ako neľudsky a kruto sa zachovali. Narin je dokonca až tak veľmi nahnevaná a ranená správaním svojich rodičov, že aj keď tým riskuje svoje zdravie, odmieta zostať v rodnom dome čo i len minútu - radšej chce ísť domov, spolu s Bedar (Zeynep Eronat), ktorú jedinú chce volať mamou.
No Boranov hnev a sklamanie z otcovho nepochopiteľného konania sú ešte väčšie, akosi sa mu totiž nechce veriť, že to všetko jeho otec, veľký vodca, urobil len preto, aby Sılu zachránil pred smrťou. Uverí až potom, keď si ho zavolá Sıla a za jeho otca sa prihovorí – potvrdí, že skutočne všetko urobil s dobrým úmyslom, aby ju ochránil. Nuž a potom sa Sıla s Boranom vyberú aj za Narin, aby ju presvedčili, že sa nesmú unáhliť a nechať sa unášať hnevom – a že má ostať aspoň do rána, a ak aj potom bude chcieť odísť, sám Boran ju odvezie k Bedar a Celilovi (Menderes Samancılar).
Vodca, ktorý nariadil Sılinu popravu a ktorého nesmierne škrie, že sa ho Boran nezľakol a prinútil ho so zbraňou v ruke odvolať svojho zabijaka, robí všetko preto, aby sa za svoje poníženie Boranovi a jeho rodine pomstil. Presvedčí preto ostatných členov rady rodu, aby odňali Boranovi jeho vodcovskú funkciu, no ani to mu nestačí – začne sa preto dohadovať s Dilaverom (Celil Nalçakan) na ďalších radikálnych krokoch...
Keď Ayşe (Sinem Yaruk) príde napriek pokročilej večernej hodine klopať na dvere spálne Borana a Sıly, je obom hneď jasné, že sa muselo stať niečo neobvyklé, inak by to nikdy neurobila. A majú pravdu – zaskočená a trochu znepokojená Ayşe im totiž oznámi, že sa Kevser s Firuzom chystajú opustiť dom Gencovcov a presťahovať sa do domu vo vinohrade! Na Sılino naliehanie ich však Boran zastaví a požiada ich, aby sa vrátili domov – no až keď Sıla zmierlivo dodá, že malý Bedirhan čaká, kým mu starí rodičia dajú dobrú noc, obaja dojatí pochopia, že im syna nevesta odpustili. To však, žiaľ, nemožno povedať o Narin, tá bude potrebovať oveľa viac času, aby sa zbavila spravodlivého hnevu, ktorý jej temer nedovolí dýchať!
Na druhý deň ráno preruší nezvyčajne príjemný a pokojný rozhovor Kevser a Firuza s Ayşe o malom Bedirhanovi nečakaná návšteva - Zinar (Muhammed Cangören). Toho si totiž predošlý večer zavolal najváženejší vodca rady rodu, aby ho informoval o zmenách vo vodcovstve rodu Gencovcov, ktoré v najbližších dňoch nastanú. A tak by Zinar rád vedel, ako o všetkom, čo sa dosiaľ udialo, jeho brat Firuz vlastne myslí a v čo verí – aby sa on sám mohol správne rozhodnúť, na čiu stranu sa má prikloniť...
Kevser už pochopila, že ak sa chce dočkať odpustenia milovanej dcéry, bude musieť konečne zísť zo svojho piedestálu, na ktorý sa sama svojho času postavila a príliš si naňho privykla, a urobiť niečo, čo by ešte prednedávnom isto-iste neurobila – požiadať oň! Preto s malou dušičkou zájde do domu Sönmezovcov porozprávať sa s Narin. A jej snaha je korunovaná úspechom, hoci len malým – Narin jej síce ešte nedokáže odpustiť, no opäť ju nazve mamou, a to znamená, že všetko je na dobrej ceste!
Sılu dojme, keď ju Boran zavedie na jedno výnimočné miesto – na miesto, kde už začal s výstavbou školy pre mardinské deti, do ktorej jedného dňa možno bude chodiť aj ich malý Bedirhan...