Narin pochopí desivú pravdu – že Azad sa s ňou prišiel naposledy rozlúčiť, že je mŕtvy a nikdy viac sa k nej už nevráti!
Úbohá Narin (Boncuk Yılmaz) akoby cítila, že práve prišla o všetko – hoci je už hlboká noc, sedí sama vonku, nešťastne spieva nekonečne smutnú pieseň a po tvári jej stekajú slzy... Dilaver (Celil Nalçakan) a Cihanovi (Devrim Saltoğlu) chlapi akurát stihli, so súhlasom a požehnaním ich otca Zinara (Muhammed Cangören), nafingovať Azadovu (Cemal Toktaş) vraždu ako nešťastnú náhodu, keď sa o tejto tragédii od svojho človeka dozvie Boran (Mehmet Akif Alakurt), ktorý spolu so Şivanom (Vural Tantekin) okamžite vyrazí na miesto údajnej nehody. Zatiaľ v sebe, žiaľ, nenájde dosť síl, aby o tom povedal milovanej Sıle (Cansu Dere) a spôsobil jej tak obrovskú bolesť...
Nič netušiaci Celil (Menderes Samancılar) sa zatiaľ zúfalo - a nie veľmi úspešne - snaží nejako rozveseliť a upokojiť utrápenú Bedar (Zeynep Eronat). Keď jeho úbohá žena konečne od únavy zaspí, Celil sa vyjde nadýchať čerstvého vzduchu – a natrafí na zronenú Narin, ktorá je pološialená od strachu o manžela a úpenlivo ho prosí, aby sa pokúsil spojiť so Şivanom, keďže Boran ani jednému z nich nedvíha telefón. No na Boranov príkaz, ktorý chce so svokrom hovoriť neskôr a osobne, im nezdvihne ani on.
Hysterický krik a nárek Cihanových synov, ktorým sa nedarí prebrať mamu, zalarmuje ich starého otca, ktorý keď zbadá pri jej nehybnom tele prázdne fľaštičky od liekov, ju okamžite vezme do náručia a vo vážnom stave a v hlbokom bezvedomí ju odnesie do nemocnice. Aby jej lekári mohli adekvátne pomôcť, potrebujú vedieť, aké lieky vlastne užila, a tak kým jeho dcére vypumpujú žalúdok, zrútený muž sa vráti späť domov po fľaštičky... Keď sa o tejto tragédii dozvie inak voči nej úplne ľahostajný a citovo absolútne chladný Cihan, niečo sa v ňom pohne - možno konečne aspoň mizivý náznak čohosi, vzdialene pripomínajúceho svedomie...?
Narin je už medzičasom taká zúfalá, že napriek pokročilej nočnej hodine sa rozhodne zavolať Sıle, o ktorej bezpečne vie, že jej zodvihne. Tak sa aj stane, no nanešťastie ani Sıla toho nevie o nič viac ako ona... Keď dohovorí s Narin, napadne jej pozrieť sa do Boranovho nočného stolíka – a keď zistí, že chýba jeho zbraň, pochopí, že sa muselo stať niečo naozaj veľmi, veľmi zlé! Zúfalá Narin sa preto znovu pokúsi spojiť sa manželom – a Boranovi, ktorý práve kľačí pri doráňanom a zakrvavenom Azadovom tele sa pri pohľade na rozsvietený displej Azadovho telefónu s Narininým menom tisnú slzy do očí...
Cihanovi synovia, na rozdiel od jeho svokra, sa na svet ešte stále dívajú naivnými detskými očami a svojho otca vidia ako toho jediného, kto ich a ich mamičku môže zachrániť. Alebo skôr až doteraz ho tak vnímali, no dnes sa z malých chlapcov stali malí dospelí. Dnes po prvý raz videli svojho otca takého, aký naozaj je – ako agresívneho slabocha, ktorý si neváži nič a nikoho a ktorý zo všetkého zlého viní vždy tých druhých, a nie seba! Ešte aj jeho brat Dilaver je pokusom jeho pôvabnej švagrinej o samovraždu viac otrasený a zdrvený, ako Cihan – a na rozdiel od svojho nepodareného brata je ochotný urobiť aj nemožné, hoc aj pohnúť celým svetom, len aby ju zachránil!
Keďže vrcholne znepokojená Sıla už aj tak nedokáže ani len oka zažmúriť, narýchlo sa oblečie a ponáhľa sa k rodičom. Keď ju Celil zbadá a keď sa dozvie, že Boran odišiel v chvate z domu i so zbraňou, hneď vie, že jeho najhoršie obavy sa zrejme naplnili. A keď mu jeden z Boranových mužov , zúfalo sa rozbehne na políciu, kde sa zrazí s Boranom a jeho mužmi. Len na pár sekúnd stačí na to, aby pochopil, že zármutok v tvári jeho zaťa svedčí o jedinom – že jeho syn je mŕtvy. Pár sekúnd planej nádeje, keď ho Boran uistí, že Azada nezabili, je razom zabudnutých pri jeho slovách o tragickej autonehode...
Narin je prešťastná, keď uvidí pohnúť sa domovú bránku a vzápätí uvidí usmievavú tvár milovaného manžela, ktorý ju láskyplne zovrie do náručia. Zvláštne je len to, že jej nepovie ani len jedno jediné slovko na privítanie či vysvetlenie. Len s očami plnými lásky nakukne cez okno dovnútra, kde sedia jeho mama a sestra, a potom sa so smutnými úsmevom pohne späť, odkiaľ prišiel. Keď sa jeho silueta zrazu rozplynie ako dym a tam, kde ešte pred chvíľou stál, neostane po ňom ani len zvírený prach, Narin pochopí desivú pravdu – že Azad sa s ňou prišiel naposledy rozlúčiť, že je mŕtvy a nikdy viac sa k nej už nevráti!
Keď svitne ráno, Boran so zrúteným Celilom prídu s boľavou pravdou do domu Sönmezovcov. Bedar, ktorá im s nádejou otvorí, pri pohľade na uplakaného manžela hneď vie, koľká bije - a zlomená žiaľom sa, bezmocne sa pridŕžajúc verají, pomaly popri nich zvezie na kolená... Policajný komisár šéfujúci tímu vyšetrovateľov Azadovej údajnej nehody pochybuje o správnosti záverov expertízy a rozhodne sa poriadne si na prípad posvietiť zo všetkých strán, preveriť všetky možné vyšetrovacie verzie...