Esme a jeden z Berzanových mužov zákerne prepadnú Ayşe vedúcu malého Bedirhana k Bedar a... Zúfalo plačúce chlapča unesú!
Napätie, ktoré sa zrazu doslova zo všetkých strán znáša na rodinu Gencovcov sa už pomaly nedá vydržať! Sıla (Cansu Dere) sa veľmi trápi nielen kvôli rozbrojom so svokrou Kevser (Fatoş Tez), ktorá ju stále ničí pre hriešne Firuzovo (Namık Kemal Yiğittürk) tajomstvo, o ktoré sa ani neprosila, ani oň nežiadala, samo si k nej našlo cestu, ale i pre hádku s Boranom (Mehmet Akif Alakurt), ktorý sa ňu veľmi hnevá, pretože mu zatajila, že Berzan (Sermiyan Midyat) poznal miesto, kde ukrývali Zelihu (Esra Akhisarlı)... Nuž a Boran si zase robí oprávnené starosti kvôli vojne rodov, ktorú mu Berzan otvorene vyhlásil! A potom je tu ešte zatiaľ netušené obrovské nebezpečenstvo v podobe nenávisťou blčiacej Esme (Gökçe Yanardağ), rozhodnutej pomstiť sa nenávidenej príbuznej za každú cenu!
Nastal čas, aby Dilaver (Celil Nalçakan) urobil posledný krok k svojej nezávislosti a šťastiu... A tak zájde za Ümmü (Serap Doğan), aby jej odovzdal potvrdenie o rozvode a rozlúčil sa s ňou – aby sa konečne mohol pohnúť ďalej a začať ďaleko od rodného, no stále ešte priveľmi skostnateného Mardinu nový život s milovanou Ceren (Duygu Eriçok). Začať odznova, s čistým štítom, by veľmi chcel aj Murat, no po tom, čo sa dozvedel celú desivú pravdu o svojej minulosti to rozhodne nebude jednoduché. Zatiaľ totiž v sebe nedokáže udusiť narastajúci pocit krivdy, hnev a túžbu po pomste – a nič na tom nezmení ani rozhovor s Berzanom, ktorý sa mu, poučený vlastnými chybami a nešťastím, pokúsi vysvetliť, že pomsta ešte nikdy nikomu šťastie, ani pokoj v duši nepriniesla...
Celil (Menderes Samancılar), žiaľ, ešte stále žije vo svojom vlastnom, od reality dosť výrazne odtrhnutom svete, v ktorom sú mu sudičky mimoriadne naklonené a v ktorom je nielenže všetko v poriadku, ale ešte o čosi lepšie, ako je vôbec možné. A tak nečudo, že ho poriadne prekvapí, keď mu jeho utrápená manželka Bedar (Zeynep Eronat) nielenže nepadne vďačne okolo krku, keď jej len tak, bez zjavnej príčiny, daruje nový šperk, ale keď mu navyše na jeho zmätenú otázku, prečo už nenosí náušničky, ktoré si zložila len párkrát za posledných tridsať rokov, nadurdene odvrkne, že preto, lebo ju z nich zrazu začali neznesiteľne svrbieť uši! No keď sa Bedar o niečo neskôr v centre dozvie, že jej domnelá sokyňa sa už onedlho bude vydávať, pochopí, že manželovi krivdila – a hneď je naňho opäť ako med!
Keď za Ayşe (Sinem Yaruk) príde jej naradostený expriateľ, aby jej daroval prstienok, ktoré v jeho rodine už celé roky prechádza z matky na nevestu a povedal jej, že jeho mama konečne súhlasila s ich sobášom a majú jej požehnanie... Drobné žieňa sa zatne- prstienok mu vráti a zasype ho výčitkami! A nielen to. Nečakane rázne trepne o zem jeden z tanierov, ktorý sa rozletí na márne kúsky, a s očami plnými sĺz prekvapenému mladíkovi vmietne do tváre, aby ho skúsil zlepiť, a potom sa mu poriadne prizrel, či je to ešte stále ten istý tanier! To aby pochopil, ako je na tom teraz jej srdce a... Hrdosť.
O tom, že Sıla pozná Firuzovo tajomstvo už medzičasom vie nielen on, ale i jeho brat Zinar (Muhammed Cangören). Trochu ich to síce oboch znepokojuje, no na druhej strane je pre nich tiež dosť ťažké uveriť, že Boranova manželka naozaj pozná pravdu o tom, čo sa vtedy stalo – pretože všetci tí, ktorí boli do toho zasvätení, už dnes, teda samozrejme s výnimkou ich dvoch, nie sú medzi živými. Ibaže... Odhalenie starého hriechu hrozí z úplne inej strany - zdecimovaný Murat sa totiž rozhodol zájsť za Boranom a konfrontovať ho s tým, čo sa dozvedel! A nedopadne to, žiaľ, najlepšie – keďže Boran nepozná pravdu, Muratove obvinenia voči svoje rodine považuje za absurdné, nepatričné a neospravedlniteľné, nuž a Murat zase nevie, že Borana jeho otec v tejto veci oklamala, a tak ho považuje za klamára a špinavca, ktorý je pre dobré meno svojej rodiny ochotný pravdu zadupať do prachu a kúpiť si mlčanie tých, ktorí ju odhalili!
Keď ochranka pred vchodom do domu Gencovcov odmietne vpustiť dnu zúfalého Murata, ktorý chce hovoriť s Firuzom a Zinarom, mladíkovi prasknú nervy, schmatne práve na ulicu vychádzajúcu Ayşe, na jej hlavu namieri zbraň a vynúti si vstup do dvora! A nielen to, trvá na tom, aby obaja bratia, zodpovední za jeho utrpenie, okamžite prišli domov a ospravedlnili sa mu za to, čo sa stalo jeho rodine! O tom, k akej tragédii sa schyľuje uňho doma, sa Boran dozvie od posledného človeka, od ktorého by niečo podobné kedy chcel počuť – od Berzana, ktorý ho náhodou zahliadne cválať na koni neďaleko cesty...
Dilavera, ktorý už všetky svoje záležitosti v Mardine považoval za uzavreté a pomaly, ale isto sa chystal na letisko, aby mohol konečne odletieť za svojou láskou, poriadne zaskočí, keď na ulici zrazu zazrie Esme! Keďže veľmi dobre vie, že by mala byť v psychiatrickej liečebni, tuší, že jej prítomnosť v Mardine neveští nič dobré – a toto tušenie sa ešte znásobí, keď uvidí, ako Esme nasadá do Berzanovho auta. Keďže sa mu nijako nedarí spojiť sa s bratrancom Boranom, rozhodne sa prísť celej veci na koreň sám a oboch nebezpečných protivníkov sledovať, čo sa mu temer stane osudným – pri ich prenasledovaní totiž havaruje!
Keď Boran konečne dorazí domov, nielen on, ale i všetci v dome Gencovcov si všetci riadne šokovaní priamo z úst vodcu Firuza vypočujú, ako to vtedy s masakrom Muratovej rodiny skutočne bolo a kto na tej neopísateľnej tragédii nesie vinu. A tak keď zlomený mladík napokon prepustí vystrašenú Ayşe, svoju zbraň hodí na zem a bez jediného slovka sa poberie preč, je to práve Boran, kto sa mu v mene celej svojej rodiny za všetko ospravedlní jednoduchým a prostým „Prepáč...“
Po tom, čo sa jeho svet otriasol v základoch, má Boran pocit, akoby zrazu úplne všetko stratilo zmysel, akoby už nikomu okrem seba samého a svojej krásnej a bystrej manželky nemohol veriť. Preto by najradšej z Mardinu odišiel a už nikdy sa neohliadol späť! No vďaka Sıle si uvedomí, aké pevné sú korene, ktoré tu zapustili a že spomienky, sny, vzťahy , nádeje a zodpovednosť, ktoré ich tu držia, nemožno ignorovať – a že nikde inde by nemohli byť takí šťastní. No tentoraz Boran pripustí niečo iné, a síce nechá z domu odísť svojich rodičov a ani sa len nepokúsi ich zastaviť!
Ceren si robí veľké starosti, keďže Dilaver nielenže vôbec nedorazil do Istanbulu, ale ani jej nedvíha telefón, a tak zavolá Sıle, či o ňom náhodou niečo nevie. Tú a Borana táto informácia samozrejme veľmi znepokojí – a to ešte ani len netušia, že vážne zraneného Dilavera práve odváža sanitka do nemocnice. Starosti oňho si už medzičasom robia aj jeho otec, Ümmü a jeho synovci, pretože sa s ním nikomu nedarí spojiť – a jeden z chlapcov mal navyše veľmi zlý sen...
Tvárou v tvár smrti, ktorá mohla navždy ukončiť jej život si drobučká Ayşe uvedomila, na čom jej najviac záleží, čo chce, po čom túži a bez čoho – alebo skôr bez koho – už nechce a nedokáže žiť. A tak svojmu milému konečne povie to, čo od nej tak zúfalo túžil počuť – že sa zaňho vydá. Keď jej na prst nastokne prsteň svojej mamy, vezme ju do náručia a nadšene sa s ňou rozkrúti, všetko zobďaleč sledujúcemu Şivanovi (Vural Tantekin) vstúpia do očí nefalšované slzy dojatia.
Správa o Dilaverovej nehode sa Mardinom rozšíri expresne rýchlo! Všetci jeho blízki sa samozrejme okamžite ponáhľajú do nemocnice, výnimkou nie je ani Sıla, ktorá synčeka narýchlo zverí Ayşe a úplne sama, bez sprievodu, sa vydá na cestu, čo však krátko nato oľutuje, keď sa šokovaná stane svedkom akéhosi vyrovnávania si účtov. No to najhoršie sa, žiaľ, práve deje o pár kilometrov ďalej – Esme a jeden z Berzanových mužov totiž zákerne prepadnú Ayşe vedúcu malého Bedirhana k Bedar a... Zúfalo plačúce chlapča unesú!