Režisér Tomáš Vorel sa v piatich poviedkach rozhodol priblížiť umelecké aktivity v roku 1988 ešte poloamatérskych divadelných súborov. Ich predstavenia siahali od krajné výrazovej štylizácie až k čisto filmovým náhodám, väčšinou parodickým. Do povedomia sa zapísal úvodný dadaistický skeč s cestou na Karlštejn a s účasťou zlomyseľného škriatka, tiež záverečná epizóda, ktorá sa oddala bujarej paródii budovateľských príbehov.