24. augusta roku 79 (vtedy vládol cisár Tituss Vespasianus) vybuchla sopka Vezuv a jej erupcie trvali štyri dni. Výbuchu predchádzali rôzne varovné znamenia: z hlbín zeme bolo počuť hučanie, otriasala sa zem, domáce zvieratá i vtáky boli nepokojné, na niektorých miestach unikali z hlbín zeme sírne výpary. Ráno 24. augusta sa sopka Vezuv naplno prebudila. Obyvatelia okolitých miest a mestečiek videli, že z krátera sopky vystupuje vysoký čierny dym, ktorý sa vo veľkých výškach rozširoval a dostával podobu borovice pínie. Po svahoch Vezuvu začala vytekať láva, na mesto sa zniesol dážď horúcej pemzy a iných kameňov.
Pompeje boli zasypané 6 - 10 metrovou vrstvou jemného sopečného popola, unášaného vetrom. Popol prenikal aj cez dvere a okná, takže ľudia sa nezachránili ani vo svojich príbytkoch. Doteraz bolo objavených asi 2500 mŕtvych Pompejčanov. Obyvatelia, ktorí sa zachránili, sa po skončení katastrofy pokúšali vrátiť do mesta, ale nebolo to možné, preto si založili nové mesto. Výbuch Vezuvu z roku 79 opísal podrobne rímsky spisovateľ Plínius Mladší v dvoch listoch, adresovaných historikovi Tacitovii.
Plínius bol práve v čase výbuchu so svojou matkou a strýkom Plíniom Starším (bol vtedy veliteľom rímskeho loďstva v Misene) v Pompejach, ale obaja sa zachránili, strýko zahynul pri záchranných prácach. Vo svojich listoch podrobne opísal výbuch Vezuvu a priebeh katastrofy. V polovici 18. storočia roľníci pri prácach na pozemkoch začali objavovať rôzne artefakty. Brat neapolského kráľa odkúpil všetky pozemky a začal sa tu pravidelný archeologický výskum, ktorý trvá dodnes - doteraz boli odkryté asi 3/4 starovekého mesta.
Réžia: Giulio Base
Scénar: Francesco Arlanch, Salvatore Basile
Produkcia: Luca Bernabei, Fania Petrocchi
Hrajú: Lorenzo Crespi, Andrea Osvárt, Maria Grazia Cucinotta, Francesco Pannofino, Maurizio Aiello, Giuliano Gemma, Giulio Base, Sergio Fiorentini, Fabrizio Bucci, Massimo Venturiello, Massimo Giuliani