Keď malá Asya osloví Asi slovíčkom „mama“ a bezpečne sa ukryje v jej náručí, v šokovanom Demirovi by sa krvi nedorezal...;
Hoci je pán İhsan (Çetin Tekindor) nesmierne hrdý na svoju šikovnú dcéru Defne (Selma Ergeç) a všetko, čo dokázala, no na druhej strane ho veľmi hnevá, že v úvode svojej kuchárskej knihe ani len slovíčkom nespomenula jeho, ale zato tam veľmi srdečne a otvorene ďakuje Zaferovi (Emrah Elçiboğa), ktorého nikdy nemal rád a ktorého ani dnes nemôže ani len cítiť! Vôbec ho, pochopiteľne, neteší, že je s ním Defne vôbec v kontakte... A tak keď naňho o niečo neskôr natrafí v historickom centre, dá mu svoju nevôľu poriadne jasne najavo! To však nie je jediná nepríjemná novinka, ktorá dnes Zaferovi spôsobí vrásky na čele – oveľa ťažšie nesie správy o Demirovom (Murat Yıldırım) a Kerimovom (Cemal Hünal) návrate do Antakye!
Keď sa Defne, Gonca (Aslıhan Güner) a Fatma (Tülay Bursa) vyberú nazbierať v lese černice na narodeninovú tortu pre malú Asyu (Çağla Çakar), ani len netušia, že ich rozhovor o oboch rozkošných drobcoch na kozcuoğluovskom majeri - a obzvlášť o tom, ako sa obe dievčatká podali na svoje mamy - si spoza neďalekého krovia vypočuli nepovolané uši – Demirove uši...! Preto keď ho zazrú a neprehliadnuteľne zaskočene sa s ním pozdravia, zostane im všetkým tom v ústach dosť nepríjemná pachuť a v kútiku duše veľké obavy, či Demir nebodaj nezačul niečo, za čo by ich Asi (Tuba Büyüküstün) iste nepochválila...?
Počas prechádzky na miestach, kde boli pred rokmi spolu s Asi takí šťastní, sa Demir nedokáže ubrániť spomienkam, ktoré v ňom voľky-nevoľky prebúdzajú city, ktoré sa celé roky v sebe snažil úplne udusiť a pochovať vo svojom srdci naozaj veľmi, veľmi hlboko... A práve tu opäť natrafí na rozkošnú malú Asyu, s ktorou si však vymení len pár viet, pretože sa šibalské dievčatko ponáhľa za svojimi kamarátmi.
Zvláštne stretnutie s minulosťou a citmi, ktoré mali byť dávno mŕtve, však dnes čaká aj Defne, ktorá sa zbabelo ukryje v dome, keď na konci ulice zazrie Kerima – a veľmi boľavé zase Fatmu, keď ju nepripravenú zastihne a úplne vykoľají Aslanov (Saygın Soysal) návrat! No najväčší strach z minulosti, ktorá ich zjavne všetkých začína dobiehať sa začne usídľovať v Asiinom srdci, keď jej vystrašená Defne prezradí, že v lese natrafili na Demira a že jej najväčšie tajomstvo možno už onedlho vypláva na povrch!
Süheylu (Tülay Günal) a Namıka (Kenan Bal) veľmi dojme, keď za na nimi na doğanovský majer príde Aslan a prizná sa, že hneď, ako sa dozvedel o ich autonehode, nemohol inak – musel sa vrátiť a prísť sa na vlastné oči presvedčiť, že sú v poriadku! Ich srdečné zvítanie po rokoch s boľavým srdcom a slzami v očiach zobďaleč sleduje nešťastná Fatma, ktorá mu síce stále ešte nedokáže odpustiť, no ani ho prestať ľúbiť. Koniec koncov je to stále jej syn - chlap, z ktorého vychovala muža, nech je akokoľvek chudobný a zúbožený...
Ukáže sa, že osud Aslanovi v posledných rokoch tisíckrát odplatil jeho hriechy – zjavne sa mu vôbec nedarilo, Brečtanka (Şahnaz Çakıralp) ho kvôli príšernej chudobe veľmi rýchlo opustila a vrátiť sa po Melekinej (Elif Sönmez) smrti vlastne ani nemal kam. Neodvážil sa, pre nie celkom neopodstatnené výčitky svedomia...
Kým Neriman (Nur Sürer) a İhsan zahanbene vyzdvihujú problémovú Ceylan (Zeynep Çopur) zo školy, z ktorej ju práve vyhodili, aby ju opäť odviedli domov, kde hádam konečne dostane rozum a doštuduje na antakyjskej škole, na majeri Kozcuoğluovcov sa oslavujú štvrté narodeniny malej Asye, ktorá od svojej krásnej mamičky dostane presne ten darček, po ktorom vždy veľmi túžila - náhrdelník so zlatou mincou, ktorú jej sám osud prisúdil v mydle z vavrínových bobúľ, ktoré predtým zbierali všetky slobodné ženy z Antakye...
Na rozdiel od Kerima, ktorý nedokáže – a nechce – z Antakye len tak odísť, má Demir pocit, že ho tu naopak vôbec nič nedrží a že preto musí odísť čo najrýchlejšie- Letenku do Istanbulu už má kúpenú, a tak sa ponáhľa na letisko. No keď cestou tam uvidí popri rieke kamsi trieliť povedomý červený kabátik, neodolá a vydá sa za malou Asyou. Tá si dnes privstala len a len kvôli nemu, chcela mu totiž ešte pred odchodom ukázať ovečku, ako mu sľúbila. Ibaže ovečky sú už všetky na stráni na paši, a tak drobec trieli tam – a Demir v miernom odstupe kráča za ňou. Keď Asya spadne a stratí pritom maminu retiazku, nebyť Demira zrejme by skončila dolu pod malým zrázom vedľa neho. Keď ju vezme na ruky a sľúbi je pomôcť s hľadaním retiazky, ktorú jej mamičke daroval jej otecko, spoza zákruty práve vyjde nič netušiaca Asi, ktorej srdce pri tom pohľade srdce poskočí, ale i zamrie v hrudi. Keď ju naradostený drobec osloví ju slovíčkom „mama“ a bezpečne sa ukryje v jej náručí, v šokovanom Demirovi by sa krvi nedorezal...