Zatiaľ to nik nevie, no Asi, aj keď jej to trhá srdce, sa už definitívne rozhodla odsťahovať sa od Demira!
Kým Demir (Murat Yıldırım) zúfalo beží popri brehu rozbúrenej rieky Asi, ktorá sa pred hodnou chvíľou zatvorila nad jeho sestrou Melek (Elif Sönmez) a hľadá ju, zdesená Asi (Tuba Büyüküstün) zalarmuje celú rodinu a sama sa tiež, na smrť vystrašená, ponáhľa k rieke. Všetci tí, čo prišli pomôcť, sa však, žiaľ, stanú len tichými, bezmocnými a zúfalými svedkami obrovského nešťastia – Demirovi sa síce podarilo Melek vyloviť z dravého prúdu rieky, no bola pod hladinou príliš dlho, oživiť sa mu ju nepodarí...
Demir je z prežitej tragédie v takom hlbokom šoku, že na nefalšované zdesenie všetkých prítomných mŕtvu sestru vezme do náručia a, duchom úplne neprítomný, ju odnesie o pár stoviek metrov ďalej – k tomu osamelému starému stromu, ku ktorému ich mama Emıne (Elif S. Sert) kedysi priviazal, keď sa rozhodla ukončiť skokom do rieky svoj život... Neskôr ju odnesie domov, a kým ostatní trúchlia pospolu, on mĺkvo a bez pohybu sedí úplne sám vedľa postele, a ktorej leží mŕtva Melek. Nik nemá to srdce, ani dostatok odvahy ísť za ním a povedať mu, že jej telo treba odovzdať polícii. Nik, okrem Asi. No okrem prázdneho pohľadu a duto znejúceho hlasu, ktorým ju požiada o Melekin list na rozlúčku, ktorý vidí vykúkať z jej vrecka, sa Asi od Demira nedočká žiadnej reakcie...
Kým si Haydar (Menderes Samancılar) spytuje svoje čierne svedomie a v ušiach neustále počuje Zaferove (Emrah Elçiboğa) slová o tom, že za svoje hriechy zaplatí plačom nad hrobmi svojich detí, a kým zničená Süheyla (Tülay Günal) s Namıkom (Kenan Bal) vyprevádzajú mŕtvu Melek na jej poslednú cestu z majera Doğanovcov, Demir sa rozhodne pre otvorený rozhovor s Alim (Kanbolat Görkem Arslan). Ukáže mu Melekin list a pritlačí naňho, aby mu povedal pravdu – o sebe, svojich citoch k Asi, o Asiinej úlohe tejto tragédii...
A Ali to urobí, hoci namiesto skutočnej pravdy mu povie len svoju verziu. Verziu, v ktorej vinu nesie Asi, pretože nezabránila jeho svadbe s Melek a nezastavila ho. Keď ho potom Demir začne zúrivo mlátiť – a nebyť Kerima (Cemal Hünal) a Asi, zrejme by ho umlátil holými rukami na smrť – Ali síce začne kričať, že je Asi nevinná, no Demir tomu vôbec neverí. Obom vykričí, že za smrť jeho sestry nesú vinu a potom s Kerimom odíde preč, nevenujúc zdrvenej Asi ani jeden jediný pohľad!
Tryzna za Melekin je pre všetkých nesmierne ťažká, najťažšia však pre úbohú Asi, ktorá musí so svojím žiaľom, pochybnosťami a výčitkami, ktoré sa tak nespravodlivo zniesli na jej hlavu, bojovať úplne sama. Vo všetkom tom smútku si to zatiaľ ešte nik okrem Kerima a citlivého Ziyu (Onur Saylak) nevšimol, no jej vlastný manžel sa k nej správa ako k najväčšiemu nepriateľovi, s obrovským pohŕdaním, dešpektom a... Áno, nenávisťou. Dokonca jej šplechne do tváre, že s ňou žiadne dieťa nechce. Ktovie, čo by sa správal rovnako necitlivo a kruto, ak by vedel o jej tehotenstve – no v jeho súčasnom duševnom rozpoložení by mu to zrejme bolo aj tak jedno...
Keď nešťastná Asi sleduje Demira do trosiek ich domu, aby sa s ním konečne o všetkom porozprávala, nepochodí... Demir ju nechce počúvať, nechce ju vidieť, nechce s ňou dýchať rovnaký vzduch! Viní ju z Melekinej smrti a nikdy jej neodpustí, hoci vlastne ani nemá čo, no to v tejto chvíli neodkáže racionálne posúdiť. So slovami, že nedokáže žiť bez svojej sestry jej dá jasne najavo, že ich manželstvo sa týmto preňho skončilo!
Vo chvíli, keď Melekina rodina a blízki pochovávajú jej telo do hrobu susediaceho s hrobom ich mamy, zbabelec Ali príznačne opúšťa Antakyu... Po pohrebe Asi ticho poprosí svojho otca İhsana (Çetin Tekindor), aby ju odviezol domov. A hoci ho zjavne dosť prekvapí, že v takýto deň nie je so svojím manželom, netrápi ju zbytočnými otázkami a jednoducho to urobí.
Tieto dni sú veľmi ťažkou skúškou nielen pre Süheylu, ktorá nemá silu ísť ani na kar a požiada Namıka (Kenan Bal), aby ju z tohto prekliateho miesta, kde jej rodinu postihlo len samé trápenie a utrpenie, vzal niekam ďaleko, ale aj pre Defne (Selma Ergeç), ktorú prekvapia i vydesia hneď dve nečakané veci. Tou prvou je vášnivý bozk od Kerima, ktorý jej vtisol na pery, keď žialili nad Melek, tou druhou Haydarovo priznanie Zaferovi, že skutočne zabil jeho otca, ktoré si neplánovane a nepozorovane vypočula, keď stála na cintoríne len pár krokov od nich!
İhsan cíti, že jeho dcéru niečo veľmi trápi a rád by jej pomohol, no Asi mu to zatiaľ nedokáže povedať, a tak si s ním dohodne stretnutie na zajtra – dnes má totiž plné ruky práce s niečím o čom okrem nej a jej služobnej ešte nik nevie, s balením všetkých svojich vecí, pretože, aj keď jej to trhá srdce, sa už definitívne rozhodla odsťahovať sa od Demira!