V tomto filme hrá Kitano – podobne ako vo svojich predchádzajúcich filmoch – opäť policajta. Tentokrát je ale okolnosťami vyvrhnutý do akéhosi stavu beztiaže, do zóny nikoho, kamsi medzi spravodlivosť a zločin. V túžbe činiť dobro bez ohľadu na prostriedky sa policajt ocitne v slepej uličke, z ktorej niet návratu. Takeši Kitano miestami pripomína tvorcu z opačného konca sveta – fínskeho režiséra Akiho Kaurismäkiho – práve skratkovitým, takmer lakonickým spôsobom vyjadrovania, spoza ktorého však prebleskuje láska a porozumenie k jednotlivým postavám, k smutným hrdinom, ktorými sú predovšetkým outsideri.