Nežný barbar (1989)

Debut podľa dovtedy oficiálne nevydanej (samizdatovej) predlohy zo začiatku 70. rokov (napodiv sa však v dramatizácii V. Nývlta, ktorý je aj autorom filmového scenára, mohla objaviť na divadelných scénach) – „beletrizovanej monografie“ B. Hrabala o Vladimírovi Boudníkovi (1924–1968), originálnom výtvarníkovi, ktorý sa svojmu okoliu javil radšej ako pomätenec než ako malomeštiak. Osobnosťou a dielom tohto spoločenského vydedenca a svojho blízkeho súpútnika, ktorý nikdy nekalkuloval a nerozlišoval medzi umením a životom, bol Hrabal uhranutý. Tento výtvarný génius sa označoval za priekopníka explozionalizmu a tzv. aktívnej grafiky. Kvôli autenticite svojho bytia sa pre zasvätencov stal symbolom tvorivej slobody a nezlomnosti ľudského ducha. Svojimi názormi, postojmi, životom a tvorbou permanentne provokoval. Tvorcovia filmu sa zriekli viacrozmerného zobrazenia osobnosti a vybrali sa schodnejšou cestou. Príbeh filmu zachytáva netradičné vzťahy a rýdze priateľstvo Vladimíra a jeho dvoch komplicov – Egona (Bondyho) a Doktora (Hrabala), „pivných frajerov“, aktérov mnohých bizarných epizód, básnivých filozofov a „spoločenských outsiderov – osobností, ktoré si dokázali napriek všetkým dobovým okolnostiam zachovať svoju autentickosť, veriť sebe a svojmu názoru, a vo výsledku tak zvíťaziť nad svetom i dejinami“ (Koliha). Pôsobivosť štylizovaného obrazu atmosféry začiatku 50-tych rokov, v ktorej sa pohybujú traja bohémi, je skomplikovaná častou osciláciou farebnosti obrazu, niekedy striedaným použitím čiernobieleho a farebného materiálu aj v rámci jedného záberu. Tragické vyústenie Boudníkovho trpkého osudu akoby bolo vyvažované pritakávaním prostému životu na periférii veľkomesta (Libeň) i spoločnosti. Štylizovaná evokácia doby je v mnohom originálna, najvýznamnejšie však film poznamenali predstavitelia hlavných úloh: Boleslav Polívka, Jiří Menzel a Arnošt Goldflam – zhodou okolností samí herci i režiséri.

Krajina pôvodu: Československo (1989)

Dĺžka: 1 hod. a 28 minút