Detektívno-metafyzický príbeh z ospalého mestečka (opäť Dumontov rodný Bailleul), kde je brutálne zavraždené jedenásťročné dievča. Čo sa obsahu týka, Dumontov druhý film by sa opäť mohol pokojne volať "Život Ježiša". Vyšetrovaním ohavného zločinu je totiž poverený naivne dobrý človek - málovravný inšpektor Pharaon de Winter, skôr pozorovateľ ako vyšetrovateľ, ktorý na seba berie zlo i utrpenie druhých. Stvárnil ho neherec Emmanuel Schotté, ktorý je v Bressonovskom antipsychologickom duchu akoby pasívnym hrdinom s kamennou tvárou, no i tak je stelesnením utrpenia a sebaobetovania. Detektívna zápletka zaujíma režiséra len ako podklad pre reflexiu nad vinou, trestom a odpustením. Ignorujúc konvencie dramatickej narácie a s minimom dialógov zachytáva znepokojivú stránku "ľudskosti" práve pomocou dlhých záberov "nepoškvrnenej" vidieckej krajiny. Ľudstvo znamenalo pre Dumonta uznanie a úspech (na festivale v Cannes v roku 1999 získal tri ocenenia vrátane Veľkej ceny poroty), ale i rozruch, ktorý spôsobilo obsadenie titulných úloh nehercami - bezdomovcami.