Tri roky po strate svojho brata Vittoria, s ktorým zdieľal celú svoju kariéru, sa Paolo Taviani vracia k dielam Luigiho Pirandella, ktorého diela bratská dvojica adaptovala už v rokoch 1984 (Kaos) a 1998 (Ty sa smeješ). V súlade s víziou sicílskeho dramatika film vôbec nie je tým, čím sa zdá byť. Názov síce pochádza z novely z roku 1910, ale po zápletke knihy, ktorá je plná žiarlivosti, niet ani stopy. Namiesto toho sa sústreďuje na samotného Pirandella, resp. na jeho popol, ktorý je prevezený z preplneného pohrebiska vo fašistickom Ríme na miesto jeho trvalého odpočinku na Sicílii. Film nás zavedie na cestu povojnovým Talianskom a jeho filmovými spomienkami prostredníctvom záznamov z kroniky, amatérskych filmov a fragmentov neorealizmu. Po tom, čo pochováme majstra v Leonore Addio, film sa z road movie zmení na filmovú adaptáciu a vyberie si inú Pirandellovu poviedku - konkrétne poslednú, ktorú napísal krátko pred svojou smrťou v roku 1936. Od rozlúčky s titulom až po návrat k posledným slovám spisovateľa. Je ťažké nepovažovať toto dielo - také slobodné, a predsa tak veľmi súčasťou Tavianiho sveta - za dojímavú bratskú rozlúčku. Dielo, ktoré podobne ako víťaz Zlatého medveďa z roku 2012 Cézar musí zomrieť opäť využíva kinematografiu na to, aby pomohlo literatúre a histórii prehovoriť. (Oficiálny text distribútora)
Réžia: Paolo Taviani
Scénar: Paolo Taviani
Produkcia: Donatella Palermo
Kamera: Paolo Carnera, Simone Zampagni
Hudba: Nicola Piovani
Hrajú: Nathalie Rapti Gomez, Fabrizio Ferracane, Jessica Piccolo Valerani, Massimo Popolizio, Claudio Bigagli, Sinne Mutsaers, Giulio Pampiglione, Matteo Pittiruti, Francis Pardeilhan, Federico Tocci, Freddy Drabble, Michael Schermi, Francesco Cristiano Russo, Martina Catalfamo, Ivan Giambirtone, Achille Marciano, Elvio La Pira, Dania Marino, Dora Becker, Roberto Herlitzka, Robert Steiner, Luca Ghillino, Simone Ciampi, Biagio Barone, Giuseppe Lo Piccolo, Giuseppe Spata, Stefano Dilauro, Stefano Starna, Edoardo Strano