Yavuz zavolá Savaşovi, že nielenže je opäť na slobode, ale že ho tiež práve pripravil o jeho pravú ruku – o Eşrefa...!
Keď sa Savaş (Murat Yıldırım) a Yasemin (Nurgül Yeşilçay), dokonale šťastní a uvoľnení, konečne vrátia domov, úsmevy im rýchlo zamrznú na tvárach, keď sa dozvedia, čo sa v čase ich neprítomnosti stalo. Najmä Savaş má veľké výčitky svedomia, že tu v najťažšej chvíli nebol pre svoju jedinú sestru Nazan (Gökçe Yanardağ) a nedržal ju za ruku, aby ju utešil po jej bolestnej strate... Navyše to nanešťastie vyzerá tak, že hoci telesne je na tom Nazan relatívne dobre, psychicky je úplný vrak. Dokonca si myslí, že jej dieťatko sa ju rozhodlo predčasne opustiť preto, lebo si ho nezaslúži - pretože je vraj zlý človek!
Kým Leylu (Sennur Kaya) zjavne dosť zamrzelo zistenie, že jej dcéra a jej milý sú už oficiálne manželia, no ona nebola na ich svadobnom obrade, Şahnur (Tomris İncer) a Fidan (Nalan Yavuz) nič také neriešia. Len sa úprimne tešia, že mladí sú už konečne svoji, a tak k rodinnému obedu, na znak požehnania a osláv ich šťastia, dajú mladomanželom pripraviť i tradičnú svadobnú polievku... Dobrosrdečná Fidan neskôr láskavým objatím privíta Yasemin v ich rodine – a nezvyčajne rozľútostená a dojatá Şahnur dá svojmu synovi predsa len trošku pocítiť, že ju pripravili o ich najkrajší deň v živote. Čo je však, vzhľadom na vážnosť jej stavu, ktorý pred svojimi blízkymi stále ešte tají, pochopiteľné...
Hakan (Sinan Tuzcu) sa cíti ako ten najväčší darebák na svete... A to nielen preto, že nedokáže prestať myslieť na Çiçek (Feride Çetin), hoci sa to medzi nimi tak nezmyselne pokazilo a vlastne nemá žiadnu istotu, že – a či vôbec -si k sebe ešte niekedy nájsť cestu. Ale tiež preto, že ho veľmi trápi, ako nechtiac ranil Pelin (Ahu Yağtu), ktorá sa teraz celkom poddala svojmu žiaľu a uzavrela sa pred celým svetom – no najmä pre Hakanom. Márne sú jeho snahy dať všetko do poriadku a byť jej dobrým priateľom, je príliš ublížená a príliš hrdá na to, aby súhlasila!
Vidina rýchlo sa blížiaceho neodvratného konca Şahnur výrazne zmenila. Už to nie je tá tvrdá, občas dokonca až krutá žena, ktorou bola kedysi... Zrejme i preto sa prekvapivo začína vidieť v žene, ktorou ešte nedávno tak otvorene pohŕdala a ktorá jej priveľmi „nevoňala“ – vo svojej novej neveste Yasemin, ktorú s láskou a úprimne privíta vo svojej rodine, ako to už pred ňou urobila jej švagriná. Apropo švagriná... Aj Fidan sa v uplynulých týždňoch veľmi zmenila. Žiaľ, bolesť a sklamanie ju zmenili... A nanešťastie ju čaká ďalší tvrdý úder – keď si totiž večer unavená ide ľahnúť, nájde na vankúši list od Palu (Kerem Atabeyoğlu). List, v ktorom sa jej ospravedlňuje za svoje zlyhanie, za to, ako jej ublížil... A tiež list, v ktorom sa s ňou lúči, pretože odchádza domov, do Vanu – pretože už viac nedokáže takto žiť.
Aj Savaş, aj Yasemin sú riadne prekvapení, keď sa konečne dozvedia pravdu o zakázanej láske Hakana a Çiçek. Yasemin sa to dozvie od utrápenej Pelin, Savaş priamo od Hakana. A zareaguje dosť nečakane a nešťastne, vzhľadom na fakt, že jeho manželstvo s Çiçek bolo vždy len formálne a že to bol práve on, kto si do ich domu priviedol inú ženu a malého synčeka, ktorého s ňou má – a navyše tehotnú... Na priateľa sa totiž naozaj veľmi nahnevá, dokonca ho obviní zo zrady! Ťažko povedať, či sa ich priateľstvo z tohto tvrdého úderu niekedy spamätá...
Nazanin psychický stav sa každým dňom dramaticky zhoršuje. Je to už len utrápená a zúfalo zúbožená kôpka nešťastia, ktorá si svoj neutíšiteľný hnev vybíja nielen na sebe, ale i na žene, ktorá na rozdiel od nej má všetko, po čom ona kedy túžila – právo slobodne sa rozhodovať, milujúceho manžela, dieťatko na ceste... Na Yasemin. Keď už to vyzerá tak, že už to hádam ani nemôže byť horšie, dôjde k nečakanému zlomu, keď sa Yasemin a Savaş dozvedia, že ich druhé dieťatko bude dievčatko. Krátko nato sa vyčerpaná, ale predsa len už o čosi pokojnejšia a vyrovnanejšia Nazan švagrinej ospravedlní a pomaličky si k sebe začnú, krôčik po krôčiku, hľadať cestu...
Leylu hlboko zasiahne, keď náhodou odhalí Şahnurino strašné tajomstvo. Lieky, ktoré drobná, no húževnatá hlava rodiny Baldarovcov berie, totiž Leyla veľmi dobre pozná... Sama ich dávala svojmu milovanému manželovi, keď už s ním bolo veľmi zle. A tak si tieto dve také odlišné, a predsa v mnohom také rovnaké, osudom ťažko skúšané ženy k sebe konečne nájdu cestu...
Keď sa mu pre jeho hriechy jeho rod nadobro obráti chrbtom a rozhodne sa vydať sa cestou, ktorú im ponúkol Savaş a teraz, po zrelej úvahe, odobrila i Çiçek, od zúrivosti besniaci Yavuz (Erkan Bektaş) prisahá vlastným za ich neposlušnosť a neúctu pomstu! Potrebuje už len dostať sa z väzenia... To síce určite nebude jednoduché, no nie je to ani nemožné – obzvlášť odkedy Yavuz vie, že jeden zo strážcov je kúpený!
Ceyda (Özlem Conker) je celá nesvoja z Palovho nečakaného nezáujmu. Nedvíha jej telefón, vo firme jej jeho asistentka povedala, že je služobne mimo a ani doma, kam sa drzo odvážila pod falošnou zámienkou zájsť, ho nenašla. Lenže jej prílišná angažovanosť sa jej teraz vypomstí, keď sa v agentúre pokúsi niečo o Palovi vymámiť z jeho syna Halduna (Alihan Aracı). V čase, keď na chvíľu vybehne zo svojej kancelárie, totiž Haldun nešťastnou náhodou zavadí o kôpku vecí, čo má na stole, a tie sa mu vzápätí znesú k nohám. A medzi nimi i fotografie, na ktorých je Ceyda s jeho otcom. Fotografie, z ktorým jasne vyplýva, že sú viac ako len obchodní partneri. Viac ako len priatelia! Haldun je otcovou zradou hlboko otrasený, a tak sa narýchlo ospravedlní a ponáhľa sa domov, kde sa svoje milovanej mame nedokáže ani poriadne pozrieť do očí, akoby ju hádam on sám podviedol – netuší, že ona o všetkom už dávno vie...
Večera zmierenia medzi Moranovcami a Baldarovcami, ktorou sa definitívne mali uzavrieť ich dlhoročné spory a začať sa nová éra spolupráce a priateľstva, nanešťastie nedopadne tak, ako si obe strany priali. Ako inak, kvôli Yavuzovi a jeho chorej túžbe po krvi! Drzo totiž zavolá Savaşovi z telefónu jeho najlepšieho priateľa Eşrefa (Emrah Elçiboğa), aby mu oznámil, že nielenže je opäť na slobode, ale že tiež, zrejme ako istú formu šialenej kompenzácie za svoju chromú nohu, Savaşa práve pripravil o jeho pravú ruku – o Eşrefa...