Poetický film, nakrútený na 35mm filmový materiál prináša jednoduchý príbeh - metaforickú filmovú báseň. Rieka Inguri je prirodzenou hranicou, ktorá rozdeľuje Gruzínsko a Abcházsko. Po jednej z jarných záplav sa uprostred jej toku utvorí ostrovček, ako stvorený pre pestovanie kukurice. Je o tom presvedčený najmä starý roľník, ktorého tvár sa podobá krajine, po ktorej desiatky rokov chodí. Príbeh sa začína, keď si starý abcházsky farmár na ostrove postaví chatrč. Žije v nej so svojou mladučkou vnučkou. Tak ako zreje kukurica, dospieva aj dievčina a blíži sa neodvratná konfrontácia s kolobehom života mimo ostrova. Režisér pomocou strihovej skladby a takmer bez použitia slov komponuje priezračnú drámu o prepojení človeka s prírodou. Spôsobom zachytenia každodenných úkonov a nepatrných interakcií medzi postavami dodáva psychologickej dráme symbolickú až nadčasovú hodnotu. Film sa divákovi prihovára jazykom postaveným na sile obrazu (v duchu tradície najlepšej gruzínskej kinematografie).
Jaroslav Čeček (13.11.2020)
WTF? ...two trolls make a house in the middle of river and volume up the corn. One day, logicaly, the river destroys a house... thats all...