Dvaja štrnásťroční chlapci, Flama a Moko, sa pripravujú na dlhú nedeľu bez mamy. Vonku na sídlisku niet čo robiť, ale doma je všetko pripravené – televízor, videohry, pornočasopisy. A pizza je na ceste. Pokojný deň sa zmení, keď na dvere zaklope dievča od susedov, ktoré chce použiť kuchynskú rúru na pečenie. A zároveň prichádza poslíček s pizzou (o 11 sekúnd neskôr, čo je dobrá zámienka nezaplatiť objednávku). Štvorica sa začína postupne spoznávať, k čomu nepochybne prispievajú veľkorysé dávky marihuany. Vynikajúca čiernobiela mexická komédia bola nakrútená s minimálnym rozpočtom, inšpirovaná postupmi súčasného tzv. nového argentínskeho filmu. Je veľmi pôsobivá a autentická – civilné herecké prejavy a minimum štylizácie sugerujú až akúsi náhodnosť v zobrazovaní reality bytu a postáv v ňom. Až v závere filmu režisér mení optiku a vytvára zaujímavý katarzný moment pomocou „oživenia“ obrazu, zaveseného na stene… Film je teda pozoruhodný aj čo sa týka využívania špecificky filmových vyjadrovacích prostriedkov a drží diváka vo veselom napätí po celý čas, pričom sa dej odohráva stále v jednom priestore. Ale prioritnú úlohu tu hrajú brilantné dialógy postáv – krútia sa okolo rozvodov rodičov, prebúdzajúcej sa sexuality, osamelosti, problémov s dospievaním, sklamaných očakávaní. Nehľadiac na tieto vážne témy dej vytvára množstvo komických efektov, ktoré sa nesú vo zvláštnej, trochu nostalgickej nálade. Film mal premiéru na Festivale mexických a iberoamerických filmov v Guadalajare, kde sa stal veľkým hitom a získal sedem cien.
Réžia: Fernando Eimbcke
Scénar: Fernando Eimbcke, Paula Markovitch, Felipe Cazals
Výrobné spoločnosti: Fidecine, CinePantera, Esperanto Filmoj
Kamera: Alexis Zabé
Hudba: Liquits, Alejandro Rosso, Ludwig van Beethoven
Hrajú: Enrique Arreola, Diego Cataño, Daniel Miranda, Danny Perea, Carolina Politi, Antonio Zúñiga, Alfredo Escobar, Sara Castro