Jean Rouch často experimentoval s takzvanou „etnofikciou“, spojením fikcie a dokumentu, a film Jaguár je azda najlepším príkladom tohto osobitého štýlu. Film rozpráva o troch mladíkoch z Ghany – pastierovi kráv Lamovi, rybárovi Illovi a miláčikovi žien Damourém –, ktorí sa zo svojej rodnej savany vydajú za prácou a dobrodružstvom do pobrežných miest. Keďže film bol natočený v päťdesiatych rokoch, vznikol prevažne bez synchrónneho zvuku. O niekoľko rokov neskôr k nemu Rouch nahral rozprávanie a improvizovaný komentár, ktorý spočíval v hlasnom rozmýšľaní účastníkov nad udalosťami, ktoré sa odohrávajú na plátne. Táto konečná verzia filmu bola dokončená v roku 1967 a pútala pozornosť široko-ďaleko práve vďaka svojej inovatívnosti, bohatej dávke humoru, etnografickej precíznosti a skrytému politickému zmyslu.