"Otec filmovej réžie" (presadil dramatizujúci a psychologizujúci detail, zaktivizoval úlohu kamery, osvetlenia, interpunkcie, herca, zaviedol retro-vsuvky, dokonale pracoval s paralelnou a krížovou montážou, gradoval napätie zrýchľovaním frekvencie záberov z rôznych časopriestorových rovín, vytvoril katalóg dodnes platných sujetových a žánrových prototypov okrem grotesky...), vyznávač Biblie, Dickensa a Emersonovej filozofie sebestačnosti a mravného zdokonaľovania, vníma životné konflikty ako pravý idealista, v kategóriách abstraktného dobra a zla, so sklonom k melodramatizmu.
Vo veľkolepo vypravenej babylonskej evokácii chcel pretromfnúť všetko dovtedy nakrútené v tomto žánri (na čele s talianskou Cabíriou), naopak v decentnom príbehu Krista sa inšpiroval dokumentaristickými Pašijami, okrášlenými rozptýleným svetlom a velebnosťou rytmu. Evokácia Bartolomejskej noci s modro virážovanými scénami zaujme využitím lesku dlažobných kociek a stropov v dekorácii a má nadnesený herecký prejav v divadelnom štýle spoločnosti Film d´art, ktorá začiatkom 10. rokov propagovala veľké hviezdy javiska. Montáž spája v stále kratších pasážach rôzne epochy v príbehoch, prestúpených historickou naivitou (a zjednocovaných obrazom Nádeje - ženy s kolískou), no štvrtý príbeh s motívom štrajku robotníkov a s drámou justičného omylu je inšpirovaný tvárnosťou a mentalitou Ameriky s charakterizáciou sociálnych vrstiev, tlmočením individuálnych prežitkov a psychologických stavov. Hoci filozofická výpoveď diela je napriek úprimnej intencii priveľmi naivná a abstraktná, zrelými naratívnymi postupmi bol vytvorený veľký humanistický výpravný epos a zároveň almanach možností filmu.
Okrem nepochybných prínosov objavíme vo filme aj Griffithovu slabosť: sklon k megalománii a nevkusu. Vtedajší priemerný divák ešte nedokázal z plátna čítať všetky zložité významy, striedanie časových rovín ho miatlo a tak tvorca, investujúci 1,9 mil. dolárov (mal veľké zisky zo Zrodenia národa), zbankrotoval a neúspech ho rozdrvil ako podnikateľa i ako tvorivú osobnosť, takže sa stal obeťou superprodukcie, ktorú sám zaviedol. Film vznikol bez scenára, preto je obdivuhodná skladba záberov vnútri scén, kde sa detail stáva rytmickým akcentom a kde sa strieda napätie a uvoľnenie.
Dĺžka: 2 hod. a 43 minút
Réžia: D. W. Griffith
Scénar: D. W. Griffith, Tod Browning
Produkcia: D. W. Griffith
Kamera: Karl Brown, G.W. Bitzer
Hudba: Carl Davis
Hrajú: Lillian Gish, Mae Marsh, Robert Harron, Sam De Grasse, Vera Lewis, Mary Alden, Elmo Lincoln, Olga Grey, Erich von Stroheim, Eugene Pallette, Wallace Reid, Tod Browning, King Vidor, Douglas Fairbanks, Bessie Love, Donald Crisp, Colleen Moore, Carmel Myers, Constance Collier, David Butler, Mildred Harris, Constance Talmadge, W. S. Van Dyke, Lloyd Ingraham, Herbert Beerbohm Tree, Peggy Cartwright, Carol Dempster, Monte Blue, Alma Rubens, John P. McCarthy, George Walsh, Miriam Cooper, Pauline Starke, Elmer Clifton, Walter Long, George Fawcett, Russell Hicks, Francis McDonald, Tully Marshall, Seena Owen, Gino Corrado, Jewel Carmen, Owen Moore, Kitty Bradbury, Nigel De Brulier, Fiammetta Baralla, Daisy Jefferson, Spottiswoode Aitken, Julia Faye, Ralph Lewis, Clarence Geldert, George Beranger, George Siegmann, Noble Johnson, Karl Brown, Eve Southern, Frank Brownlee, Lillian Langdon, Natalie Talmadge, Kate Bruce
VIAC
