Netradičná filmová adaptácia slávneho klasického diela v podaní režiséra Grigorija Kozniceva, vyvolala v čase jej uvedenia vlnu diskusií. Koznicevovo poňatie hlavnej myšlienky diela, ako aj jej ústrednej postavy, sa výrazne odkláňalo od jeho dramatickej verzie. Výsledný film dostal epickú podobu bez divadelného pátosu, ktorého dej je situovaný predovšetkým do prírodných exteriérov. Ako základ pre svoj scenár využil Koznicev prozaický preklad Borisa Pasternaka.