Rıza chce mladučkej Zülal, ktorá mu v mnohom pripomína Ferihu, dopriať všetko, čo dcére už nikdy nebude môcť dať...
Deň, ktorý mal byť pre Emira (Çağatay Ulusoy) a Ferihu (Hazal Kaya) tým najkrajším a najšťastnejším v ich životoch sa stal dňom, kedy ich sny a nádeje navždy pohltila temnota – v ten deň totiž v záplave guliek, vystrelených vyšinutým šialencom ,nezmyselne vyhasli životy krásnej nevesty i jej mamy Zehry (Vahide Perçin)... Nuž a v ten deň akoby sa Emirov život navždy zastavil – celé dni trávi pri manželkinom hrobe, nehľadiac na počasie a úplne ignorujúc svet okolo seba. Nevládze už ani kričať, ani plakať, hoci jeho duša kdesi hlboko v jeho vnútri kvíli od bolesti a žiaľu, ktoré už zrejme nikto nikdy nedokáže utíšiť... Zo zničujúcej letargie ho vytrhne až požiar, ktorého svedkom sa cestou z cintorína stane. A na kratučký moment v ňom opäť prebudí niečo ľudské. Niečo, čo ho primäje vbehnúť fo horiaceho domu a zachrániť z neho bezbranné dieťa. No nebyť hasičov, ktorí krátko nato dorazia na miesto tragédie, zrejme by Emir v tom dome zhorel, pretože po záchrane drobca sa do domu vrátil a ostal len tak stáť v plameňoch, akoby dúfal, že ho raz a navždy pohltia! A hoci smrť oňho zjavne nestojí, on ju zas a znova provokuje, len aby si poňho prišla – aj preto sa pustí do vopred prehratej potýčky so skupinkou nebezpečných vyvrheľov, ktorí by ho, nebyť šarmantnej mladej policajtky (Zeynep Çamcı), buď dobili alebo ubodali na smrť!
Bolestivá strata Ferihy a Zehry dramaticky zmenila i životy niekdajšieho etilerského domovníka Rızu (Metin Çekmez) a zvyšku jeho rodiny, s ktorou teraz býva v malej dedinke menom Hatay. Alebo skôr býval, po zrelej úvahe sa totiž rozhodol opäť sa vrátiť do Istanbulu, spolu s mladším synom Ӧmerom (Onay Kaya) a mladučkou dcérou svojich známych Zülal (Beril Kayar), ktorá mu v mnohom pripomína Ferihu a ktorej preto chce dopriať všetko, čo už dcére nikdy nebude môcť dať... Aj Korayov (Yusuf Akgün) život sa v uplynulých mesiacoch zmenil na peklo, aké si ani len nedokázal predstaviť – v neposlednom rade kvôli nezvykle arogantnej a zlomyseľnej svokre Hatice (Ayşegül Uyguner), ktorá mu vo všetkom robí prieky, dokonca mu i synčeka Kaana prekrstila na Husseina, hoci vie, že si to Koray nepraje. Vzala si totiž do hlavy, že dá Koraya a Gülsüm (Pelin Ermiş) znova dokopy za každú cenu, hoci ani jeden z nich o to nijako extra nestojí. A Korayovi, samozrejme, zúfalo chýba najlepší priateľ, z ktorého zostal už len tieň muža, ktorým kedysi bol... No nielen on si už s Emirom nevie rady, totálne bezmocne sa cíti i Aysun (Ahu Sungur), ktorú príšerne ničí, keď jej súcitní policajti z času na čas zavolajú, že jej syn je opäť ich nedobrovoľným hosťom, rovnako ako dnes...
Yavuz (Emre Koç), ktorý už nejaký ten piatok žije s vypočítavou mrchou Sanem (Deniz Uğur), je rozhodnutý splniť posledné prianie dávneho priateľa a spojenca, ktorý nedávno zomrel, a postarať sa o jeho jediné dieťa. Čaká ho však riadne prekvapenie, vlastne hneď dve! Tým prvým je fakt, že oným „dieťaťom“, ktoré práve začalo pracovať pre istanbulskú políciu, nie je mladý Can, ako si myslel, ale mladá Can. Nuž a tým druhým jej jasný a neskrývaný názor naňho i všetko, čo zosobňuje, už pri prvom ich stretnutí... Kým je Mehmet (Melih Selçuk) pracovne kdesi v Turkménsku, Seher (Neşem Akhan) si žije v starom domovníckom byte Yılmazovcov ako kráľovná. O to tvrdší je jej návrat do reality, keď sa zrazu okrem Rızu a Ӧmera musí o spoločnú strechu nad hlavou deliť i so Zülal! Nepochybne by sa však cítila ešte o poznanie nepríjemnejšie, keby vedela, že sa na Rızovo prianie bude musieť správať k Zülal ako k nejakej princeznej a že dedinská kráska je nielenže proti nej dokonale zaočkovaná nebohou Zehrou, ale navyše je úplne posadnutá Emirom a v kútiku duše sníva o tom, že ju jedného dňa bude milovať rovnako hlboko a zúfalo, ako stále miluje svoju nebohú ženu!