Ťažko povedať, pre ktorú z hrdých yılmazovských žien je stretnutie u Hande nepríjemnejšie – pre Zehru alebo pre Ferihu?!
Keď sa ukáže, že nielen Feriha (Hazal Kaya), ale ani Halil (Ufuk Tan Altunkaya) neprišli po dohodnutom stretnutí domov, zavládne u Yılmazovcov panika. Zúfalstvu a násobiacim sa obavám začínajú pomaly, ale isto prepadať nielen Zehra (Vahide Perçin), ktorá sa zas a znova márne pokúša dcére dovolať, ale i Rıza (Metin Çekmez) a Mehmet (Melih Selçuk). A boli by nepochybne ešte vydesenejší a nešťastnejší, keby vedeli, že už i tak dosť čudný Halil akoby sa po tom, čo mu Feriha dala košom, nadobro zbláznil a uniesol ju na miesto, kde s ňou plánoval spoločnú budúcnosť. Našťastie sa jej ho napokon predsa len podarí nejako presvedčiť, aby sa umúdril a odviezol ju domov. A nielen to, ale aby tiež jej rodičom povedalo ich rozchode. A tak jediný, kto si o ňu stále robí veľké starosti, pretože ani len netuší, prečo dnes za ním neprišla, keď ju tak netrpezlivo čaká, je Emir (Çağatay Ulusoy). No aspoň môže stráviť nejaký čas s mamou Aysun (Ahu Sungur), ktorá mu však, žiaľ, stále ešte nedokáže povedať pravdu o svojej vážnej chorobe.
Akoby toho poníženia nebolo na Ferihu dosť, čaká ju dnes večer ešte jedna nepríjemnosť... Návšteva rozbesnenej, dnes už ex-potenciálnej svokry, ktorá si príde nielen po všetku výbavu, ale predovšetkým pekne od pľúc Ferihe a jej rodine povedať, čo si o nich myslí – že majú ísť do horúcich pekiel! Nečudo, že Ferihu celú noc kvária desivé nočné mory. Preto ju veľmi dojme, keď sa jej Mehmet ráno opatrne spýta, či jej náhodou Halil nejako neublížil, aby si to s ním prípadne šiel rovno vybaviť – koniec koncov sa už i tak rozhodol dať dnes v jeho obchode výpoveď a začať pracovať v otcovej novej firme... No a keď Feriha dorazí do nemocnice, kde už ju na ich lavičke netrpezlivo čaká Emir, sú všetky jej starosti a útrapy razom zabudnuté – vďaka jeho nehe, očiam plným lásky a sladkým bozkom... Nečudo, že zrazu úplne stratí odvahu a nedokáže mu povedať pravdu o všetkých svojich klamstvách a pololžiach, hoci prisahala, že to urobí hneď, ako sa preberie a začne sa uzdravovať.
Hoci sa jej to nezdá ako práve najšťastnejšia myšlienka, kvôli Korayovi (Yusuf Akgün) Feriha predsa len prekročí svoj tieň a zájde za Hande (Ceyda Ateş). A stane sa niečo, čo zrejme ani jedna z nich nečakala, a vlastne ani Koray nie – Hande totiž po počiatočných neistých podrýpavaniach zrazu požiada Ferihu o prepáčenie! Úsmev na Ferihinu tvár však, i keď len na chvíľočku, vráti až pohľad na rehabilitujúceho Emira, ktorý možno už onedlho bude chodiť, ako predtým – no potom jej milého, ktorá ju po očku sleduje, bolestivo stisne pri srdci pri pohľade na jej krásne oči, do ktorých sa ako zlodej vkrádajú slzy... Trápi ju totiž pravda, ktorú pred ním stále tají zo strachu, že by ju po jej odhalení mohol zatratiť a navždy opustiť. No nielen všetky jej myšlienky sa krútia okolo Emira, podobne sú na tom i dve ďalšie zúfalo zaláskované mladé dámy - Cansu (Sedef Şahin) a Hande. Tá prvá sa v snahe zoznámiť sa do svojím idolom správa stále viac a viac vyšinuto, tá druhá sa zase neprestáva upínať na priateľa, ku ktorému cíti oveľa viac, než on k nej, hoci tým veľmi zraňuje muža, ktorý by pre ňu pohol hoc aj celým svetom, ak by si tým získal jej lásku! Nepochybne práve preto uprosí Emira, aby aj s Ferihou prišli Hande na chvíľočku pozrieť – a zrejme sám osud chcel, že sa tam Feriha stretne so svojou mamou, ktorá dnes u Hande a jej mamy vypomáha! Ťažko povedať, pre ktorú z hrdých yılmazovských žien je toto stretnutie nepríjemnejšie – pre Zehru, ktorá teraz s divoko bijúcim srdcom a nohami ako zo želatíny obsluhuje svoju dcéru, zúfalo sa snažiac nedať najavo, čo sa v nej práve odohráva, alebo pre Ferihu, ktorá sa s lícami horiacimi od hanby za týchto okolností mame sotva dokáže pozrieť do očí...
Cestou domov sa Feriha opäť neisto pokúsi zaviesť rozhovor na pravdu, priznať sa... Lenže sotva zo seba vytisne Emirovom meno, hlas jej zamrie v hrdle a nedokáže už viac povedať ani jediné slovo. Darmo, jej mama má pravdu – ochromuje ju strach z toho, ako by Emir na jej priznanie zareagoval, ako by zareagovali všetci, keby vedeli, že im po celý čas hanebne klamala v podstate úplne o všetkom! A hoci je Zehra stále veľmi dotknutá a sklamaná dcériným neodpustiteľným správaním, varuje ju, aby si dávala pozor na Hande, pretože ju nemá rada. No aspoň jeden dôvod na radosť Zehra predsa len má – nielenže ju totiž Sanem (Deniz Uğur) znova prijme na jej staré miesto, ale dohodí jej totiž tiež ďalší dobre platený, aj keď trochu netradičný džob! Upratovanie na jachte svojho šarmantného kamaráta Leventa (Barış Kılıç)!
Emirov otec Ünal (Eray Özbay) už viac nedokáže predstierať, že mu je život jeho exmanželky Aysun ukradnutý. Aj slepý by videl, že mu predstava, že by ju mohol navždy stratiť, trhá srdce. Je odhodlaný dokopať ju k liečbe, aj keby to malo znamenať porušenie sľubu, ktorý jej dal – že Emirovi o jej chorobe nič nepovie! Ktovie, možno aj preto pozve Emira s Ferihou na obed, no keďže tí práve prežívajú menšiu drámu kvôli istej slečne, s ktorou sa v čase po ich nedávnom nezmyselnom rozchode Emir pokúšal na Ferihu zabudnúť, zo spoločného obeda napokon zíde... Keď sa ale Emir s Ferihou udobrí a narýchlo ju odvezie domov, otec so synom osamejú a... Nastane čas na chlapský rozhovor – o živote, o láske, skrátka o všetko možnom. Len, žiaľ, nie o Aysun...
Všetkých riadne prekvapí a zaskočí, keď Halil po tom, čo odmietol prijať Mehmetovu výpoveď, urobí ďalší ústretový krok smerom k Yılmazovcom – rozhodne sa totiž navzdory nesúhlasu svojich rodičov prijať formálne Rızovo pozvanie na slávnostné otvorenie jeho novej spoločnosti! Jeho prítomnosť a prítomnosť jeho kyslo sa tváriacich rodičov je, pochopiteľne, najnepríjemnejšia Ferihe... Aj keď to spočiatku nevyzeralo veľmi nádejne, nápad chopiť sa šance zorganizovať módnu prehliadku, predstavujúcu novú pánsku kolekciu Larinej (Feyza Civelek) mamy prostredníctvom neopozeraných mladých mužov, Hande nadchne! Úplne sa doň ponorí. Ako inak, nie preto, lebo výťažok z celej akcie je pre dobrú vec – pre deti vez domova -, ale najmä preto, aby sa pomocou neho opäť dostala o krôčik bližšie k Emirovi, ktorého doň samozrejme mieni zaangažovať tiež. Vlastne... Plánuje z neho spraviť zlatý klinec programu. Nuž a ak sa o tom dozvie Cansu a ďalšie Emirove obdivovateľky, čo je viac ako pravdepodobné, je úspech celej akcie dopredu dokonale zaistený!
Keď sa zatrpknutá Halilova mama na oslave nenávistne pustí do Zehry a Ferihy, na ktoré privoláva všetku skazu sveta za potupenie jej milovaného syna i celej jej rodiny, na Rızovo srdce je toho zrazu akosi priveľa, na chvíľu ho zradí... A tak skončí v nemocnici, kde mu lekár dôrazne kladie na srdce, aby sa šetril a začal brať lieky. Hoci bol Emir rozhodnutý už pre Hande nikdy viac ani len nepohnúť prstom, Korayovi sa napokon podarí prehovoriť ho, aby sa zúčastnil ňou organizovanej prehliadky – aj keď to neurobí pre ňu, ale pre deti bez domova, pre ktorých blaho sa táto akcia vôbec má konať. Našťastie pre Cansu, ktorá je po tom, čo sa túto neuveriteľnú novinku dozvie od Lary, doslova v siedmom nebi – a nanešťastie pre Ferihu, ktorá sa z dôvodov, ktoré Emirovi nemôže povedať bez toho, aby mu vyjavila celú pravdu, prehliadky nemôže zúčastniť!
Ferihu prekvapí, že sa síce opatrne a s výhradami, no predsa len postupne na jej stranu pridávajú aj jej brat a mama – trošku, keď jej Mehmet povie, že je rád, že jej to s Halilom nevyšlo a riadne, keď si krátko nato z maminých úst vypočuje, že jej to v kruhu boháčov veľmi pristalo a že sa má učiť, aby sa jedného dňa sama stala paňou takej vily, v akej sa nedávno stretli! Ochromená sebaľútosťou, že nie je dosť pekná a reprezentatívna, sa Cansu rozhodne na prehliadku neísť – a naopak, Feriha neodolá a príde povzbudiť milovaného muža. Lenže... Cansu si to napokon rozmyslí a príde tiež! A musel by sa zrejme stať malý zázrak, aby sa nestretli a Cansu nezistila, že... Emir má dievča – a že ním je práve Feriha!