Dej je robený ako rozprávanie sestry Félixy z kongregácie Božieho milosrdenstva, ktorá žila v blízkosti sestry Faustíny po celé roky, ako mala Faustína zjavenia. Pripomína, že sestre Faustíne veľmi krivdila a aj ubližovala a dnes to veľmi ľutuje. Až teraz si uvedomuje, že spolužitie so sestrou Faustínou bolo pre ňu darom.
Viaceré scény zobrazujú rôznorodú prácu sestier v kláštore, ich trápenia ale aj radosti. Ukazujú aj rôznu duchovnú vyzretosť jednotlivých sestier a rozličné vnímanie ich povolania.
Faustíne sa jedného večera zjavila sestra Viktorína, ktorá už bola rok po smrti. Chcela od Faustíny, aby sa za ňu modlila, za vyslobodenie jej duše z očistca.
Neskôr začína mať sestra Faustína videnia, pri ktorých sa stretáva a rozpráva s Ježišom. Chce od nej, aby namaľovala obraz. Keď o svojich zážitkoch rozpráva spolusestrám, tie ju považujú za chorú a stretáva sa s veľkým nepochopením. Neverí jej ani jej spovedník, ten jej hovorí, aby Ježiša maľovala vo svojom srdci. Faustína po týchto ťažkých skúškach stráca sebadôveru a začína prosiť Ježiša, aby si na túto úlohu vybral niekoho iného.
Na to ju preložia do domu vo Vilniuse a pošlú s ňou aj sestru Félixu. Faustína tu nachádza dobrého spovedníka, ktorý ju vypočuje a aj napriek mnohým pochybnostiam jej pomôže s namaľovaním obrazu. Z obrazu je ale Faustína sklamaná, lebo ani z časti neodzrkadľuje skutočnú krásu Ježiša, ktorého vidí pri zjaveniach.
Faustína absolvuje aj psychiatrické vyšetrenie, ale nič patologické jej pri ňom nezistia. Sestra Faustína začína mať ale vážnejšie zdravotné problémy a túži obetovať svoj život, ktorý prežíva tu na zemi za obrátenie hriešnikov, chce prijať utrpenia za hriechy hriešnikov a na výmenu chce dať všetky potechy jej srdca, prameniace z prebývania s Bohom. Po čase začína pociťovať, že Ježiš vyslyšal jej obetu – jej vnútro je naplnené nepokojom a trápením, ktoré pociťujú hriešnici. Okrem toho sa jej raz zjavuje Ježiš, celý doráňaný a so znetvorenou tvárou a hovorí, že nevesta musí byť podobná ženíchovi. Ona jeho slová pochopila a prijíma to.
Faustína hovorí spovedníkovi aj o tom, že Ježiš žiada, aby bol ustanovený nový sviatok, sviatok Božieho milosrdenstva, ktorý má byť slávený na prvú nedeľu po Veľkej noci. Pán Ježiš jej povedal, že tento sviatok má byť ustanovený preto, lebo napriek jeho horkému umučeniu hynie veľa duší, preto túži, aby tento sviatok bol útočiskom pre všetkých hriešnikov. Napokon Boh žiada aj založenie novej kongregácie, ktorá by vyprosovala a hlásala milosrdenstvo, pričom má sestra Faustína z tohto dôvodu vystúpiť zo svojej terajšej kongregácie.
Zaujímavou výzvou aktuálnou určite aj pre nás v súčasnosti je výzva, ktorú Faustína adresuje pred smrťou sestre Félixe. Má sa vhĺbiť do Božej dobroty a má si uvedomiť, že Boha bolí jej nedôvera.
Na konci filmu sa Faustína vracia späť do svojho pôvodného kláštora odkiaľ prišla do Vilniusu, kde zomiera na následky tuberkulózy.
Réžia: Jerzy Łukaszewicz
Scénar: Maria Nowakowska-Majcher
Kamera: Zdzisław Najda
Hudba: Wojciech Kilar
Hrajú: Dorota Segda, Danuta Szaflarska, Agnieszka Czekańska, Stanisława Celińska, Mirosława Dubrawska, Anna Milewska, Teresa Budzisz-Krzyżanowska, Zofia Rysiówna, Krzysztof Wakuliński, Piotr Pawłowski, Janusz Michałowski, Tomasz Budyta, Renata Berger, Maria Gładkowska, Jerzy Łazewski, Małgorzata Rożniatowska