Farmárska revue


							sob 12:00 : Farmárska revue
									ned 08:30 : Farmárska revue

pon		uto	str	štv	pia	sob		ned		pon	uto	str	štv	pia	sob	ned	pon
29.6.		30.6.	1.7.	2.7.	3.7.	4.7.		5.7.		6.7.	7.7.	8.7.	9.7.	10.7.	11.7.	12.7.	13.7.

	sob 12:00 : Farmárska revue
	ned 08:30 : Farmárska revue

Farmárska revue

upraviť

hlasov:229

Farmárska revue 54%

Žáner: Publicistický

Krajina pôvodu: Slovensko (2010-2020)

Dĺžka: 15 minút

Farmársky magazín o tom, ako využívať eurofondy a ako dobre gazdovať na poli, v záhradke i drobnochove.

Späť na zoznam seriálov

Späť na TV program

Archív
strážiť archív

4. 7. 2020

Farmárska revue v sobotu popoludní

väčšie video

22.06.: Včelári majú vrchol sezóny. RTVS bola na medobraní

Včelári majú vrchol sezóny. RTVS bola na medobraní

Aktuálne vydanie Farmárskej revue si pre vás pripravilo žatvu, nie tú klasickú, obilnú, ale včelársku. Riaditeľ Strednej odbornej školy Pod Bánošom v Banskej Bystrici a zároveň včelár Pavel Fiľo nám priblížil, ako vyzerá medobranie po odkvitnutí agátov. Toto obdobie je považované za jeden z vrcholov včelárskej sezóny. Poľnohospodárov žatva ešte len čaká, tá včelárska je už v plnom prúde. “Aj pri takej jednoduchej činnosti, akou je ometanie včiel z rámikov, ktoré sa robí desiatky rokov, sa dá objaviť čosi nové,“ hovorí Fiľo k samotnému začiatku včelárskej žatvy.Ani proces medobrania neobišli moderné technológie. Využívajú sa nielen pri samotnom ometaní, ale aj pri „odviečkovaní“, či pri procese, ktorý je verejnosti zrejme najviac známy – stáčaní medu. „Med je jediná surovnia, ktorá nepotrebuje spracovanie. Potrebuje len prečistiť a tak, ako ju včely stvorili, sa dá skladovať niekoľko rokov,“ uviedol Fiľo.Za med, ako mimoriadne vzácnu a zdravú potravinu, ktorá nie je samozrejmosťou a v budúcnosti jej môže byť značný nedostatok, musíme byť nesmierne vďační. „Včelstvo nedonieslo med pre včelára, ale preto, aby mohlo prežiť a to, že príde o med berie ako veľmi nešťastnú vec. Ale včely sa s tým vedia vyrovnať, len včelár nesmie zabudnúť všelstvá prikŕmiť, ak si to situácia vyžaduje,“ dodal včelár. Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači. Celé vydanie Farmárskej revue, vrátane reportáže o monokultúrach na Slovensku, nájdete v archíve RTVS.S Farmárskou revue stále súťažíte o traktor.

Celý článok

Rodokmen.com

Vytvorte si zdarma svoj rodokmeň. Spolupracujte na ňom so svojou rodinou. Vytlačte si ho pomocou stoviek zostáv.

Vysielanie

19.07. Farmárska revue špeciál
18.07. Farmárska revue špeciál
12.07. Farmárska revue
11.07. Farmárska revue
05.07. Farmárska revue
04.07. Farmárska revue

Dvojka - filmy a seriály

Bude sa Vám páčiť

Neregistrovaný užívateľ (28.03.)
21. 3. 2020

Jozef Begala.

Neregistrovaný užívateľ (28.03.)
21. 3. 2020

O strihaní marhúľ počujem prvýkrát. A to mi už bolo 70. Keď som bol mladší, pestoval som marhule prednostne /pred jabloňami, hruškami,.../na záhrade, pretože to je najvďačnejšie ovocie. Z odbornej literatúry som vedel, že marhule netreba strihať, pretože sa vyhoľujú samé. Strihať treba len vyschnuté konáre po prirodzenom vyholení. Netreba ich ani striekať proti hmyzu a virózam, či iným chorobám. Skrátka , treba ich len oberať a zbierať po opade plodov. Tak som to robil aj ja a vždy sme mali plno ovocia. Ak neboli jarné neskoré mrazy. Aj som ich množil vrúbľovaním do rázštepu /najviac sa mi osvedčil/. Namnožil som ich veľa, porozdával susedom, kamarátom, príbuzným, avšak doteraz žije iba jedna. Tá je aj na mojej profilovke. Ostatné žili od 5 do 15 rokov a potom im začali usýchať hrubé konáre. Až sa museli vykopať aj s pňom. Aj v literatúre sa píše o priemernom veku marhúľ do 15 rokov. Nevedel som si to vysvetliť, až donedávna, keď som si spomenul na pôvod spomínanej profilovej marhule. Navrúbľoval som ju na jar 1972 do dvojročného podpníka bystrickej slivky, vyrasteného z kôstky slivky. Ostatné marhule som presádzal, keďže som ich daroval susedom,... Túto som nepresadil, keďže rástla v zákryte s ostatnými stromami v záhrade a chcel som si ju ponechať. Dnes už má s podpníkom 50 rokov a stále naplno rodí. Je to medzi marhuľami Matuzalem. Samozrejme, že ju nestriháme, okrem suchých vetiev, nestriekame, iba oberáme. Tá nám už za tie roky narodila tony plodov a ešte narodí, pretože nevyzerá na vyhynutie. Už sa do nej hodila aj huba do kmeňa z južnej strany, kde sme sadili zemiaky, zeleninu,... Poškodzovali sme tým jej korene pod povrchom pôdy pluhom a motykou. Z ostatných troch strán, kde rastie TTP /trvalý travný porast/, ktorý sa iba kosí nad povrchom zeme. však žije naplno. Úspech vidím v neporušenosti koreňov podpníka, pretože nebola presádzaná. Už tu záhradu nemám, ale ak by som ju mal, pokúšal by som sa pestovať marhule takým istým spôsobom, ako túto. Vysiať semeno slivky, alebo aj marhule na trvalé stanovište a až tam podpník navrúbľovať ušľachtilou odrodou. A nepresádzať. Aby sa nepoškodili korene stromčeka. Je to na pravobreží Ondavy a odroda je Veľkopavlovická. Krásne veľké plody žltej farby s červeným líčkom. Vhodná na konzum v surovom stave, ako aj na konzervovanie zaváraním, mrazením, lekváre, džemy, pálenku - povestnú maďarskú Barack pálinku. Je to najmenej náročný strom na starostlivosť a najvýkonnejší na úrodu. Nemyslím si, že marhule skoro starnú, ak ich nestriháme. O ich veku rozhoduje zdravie koreňov. Ako aj u všetkých rastlín. Na presádzanie musíme zabudnúť. Kto o tom pochybuje, nech si to vyskúša. Je to však beh na dlhú trať, preto je rozumnejšie tomu uveriť a konať hneď.

Neregistrovaný užívateľ (28.01.)
Sobota 25.01.2020 16:55

Nedá sa spustiť video

Neregistrovaný užívateľ (04.03.2019)
Nedeľa 3.03.2019 09:10

Farmarska revue 3_3_2019

Neregistrovaný užívateľ (21.10.2018)

Oplatí sa pozerať správne som zazimoval rastliny

TV-archív