Sekiz namieri na Ramiza prázdnu zbraň v nádeji, že ho Ezel zabije. A presne to sa, žiaľ, stane – pred očami šokovanej Eyşan...
Azad (
Burçin Terzioğlu), Ali (
Barış Falay), Ezel (
Kenan İmirzalıoğlu) a Cengiz (
Yiğit Özşener), ku ktorým sa medzičasom pridal i Tevfik (
Sarp Akkaya), sa spolu so sanitkou ponáhľajú do nemocnice, kde potom so stiahnutým hrdlom čakajú na verdikt lekárov, ktorí sa v náročnej operácii snažia zachrániť život veľmi váženému strýkovi Ramizovi (
Tuncel Kurtiz). Temer neexistujúcu nádej, že sa všetko na dobré obráti a Ramiz sa zo svojich zranení vystrábi, im napokon vleje do sŕdc Ramizova dlhoročná družka, pani Selma (
Nurhan Özenen). Miluje ho skrátka už príliš dlho na to, aby sa len tak ľahko vzdala bez boja.
Zdá sa, že hoci sa k tomuto dňu v posledných tridsiatich rokoch upínali všetky jeho myšlienky, Kenana (
Haluk Bilginer) napokon správa o Ramizovom páde vôbec nepotešila tak, ako dúfal. Práve naopak, akoby sa v ňom niečo nadobro zlomilo, do očí sa mu tlačia slzy a jeho srdce je akosi zvláštne prázdne... Všimol si to nielen jeho chránenec Sekiz (
Kıvanç Tatlıtuğ), ktorý mu správu priniesol, ale i zjavne dosť zaskočená Eyşan (
Cansu Dere), ktorá uňho teraz žije aj so svojím synom Canom (
Utku Barış Serma). Mimochodom, práve krátky, ale veľmi úprimný rozhovor Sekiza a Eyşan výrazne zamieša karty osudu ich oboch. Eyşan totiž mladíkovi povie, že podobne ako u Kenana, i jeho rozpor v tom, čo hovorí a čo cíti, vidno v jeho očiach – a že keď nenávistne hovorí o Ramizovi, jeho roznežnené oči vravia iný príbeh. Nuž a on jej zase na rovinu povie, že neverí, že chce zabiť Ezela – a že u Kenana teda zjavne nie je na správnom mieste...
Pre Aliho a Cengiza je hotovým očistcom vidieť Ezela plakať pri Ramizovom lôžku a prosiť ho, aby ho neopúšťal, pretože nie je pripravený ísť ďalej, stratiť ho a sám sa stať majstrom. Ten muž, ktorý tam teraz tak zúfalo vzlyká a prosí, už totiž nie je Ezel, ale Ömer (
İsmail Filiz). Obaja by mohli dokonca odprisahať, že na krátky moment zazreli jeho niekdajšiu tvár a začuli jeho trápením a bolesťou nepoznačený hlas! Tak či onak, od tej chvíle sa od neho nepohnú ďalej, ako na pár krokov. A tak aj keď sa tento deň pre všetkých troch začal (i pokračuje) v pomerne smutnom a vyčerpávajúcom duchu, večer sa na ich tváre opäť vráti už temer zabudnutý úsmev. Stačí na to prekvapivo málo – jedna detská poschodová posteľ, bublinková fólia a nočná lampa s motívom Macka Pu!
:-)
Ibaže už nasledujúce ráno im úsmevy znovu zamrznú – to keď Ezelovi zavolá Tevfik, že ich spolu s pani Selmou a Azad vykázali z nemocnice, ktorú na akýsi pochybný príkaz už temer úplne vyľudnili. Vo vnútri už vlastne okrem Ramiza neostal nik iný... A tak Ezel s Alim a Cengizom okamžite nasadnú do taxíka a ponáhľajú sa do nemocnice. Najvyšší čas, pretože okrem ozbrojeného Sekiza, ktorý dedových blízkych už nejaký ten čas sleduje z bezpečnej vzdialenosti, do vyľudnenej nemocnice práve dorazil Kenan! Ten sa pri Ramizovom lôžku triumfálne objaví, aby si chce naplno vychutnať pohľad na zomierajúceho niekdajšieho najlepšieho kamaráta a rozlúčiť sa s ním. O malú chvíľu neskôr sa utrápený Ezel odhodlane vrhne na Sekiza v snahe zabrániť mu, aby sa dostal k strýkovi Ramizovi. Je pripravený zomrieť, aby zachránil život svojho starého mentora! Keď naňho Sekiz vytiahne nôž, podarí sa ho Ezelovi odzbrojiť len vďaka tomu, že do nemocnice už dorazili aj Azad, Ali a Tevfik – no všetkým je jasné, že nemajú vyhraté, pretože Sekiz skrátka nie je ten typ chlapa, ktorého neúspech odradí...
Aj keď sa Kenan snaží tváriť, že sa ho Ramizov vážny zdravotný stav nijako nedotýka a že jeho na kameň stvrdnuté srdce už vôbec nič necíti, veľmi sa mu to nedarí. Je nazlostený, frustrovaný a neskutočne podráždený, čo si vybije na niekom, kto za to naozaj nemôže – na Eyşan. A to dokonca pred očami jej malého syna Cana. Aby si to u chlapca aspoň ako-tak „vyžehlil“, umožní mu stretnutie s jeho otcom Cengizom. Nuž a tým si istým spôsobom samozrejme tiež zaviaže aj Cengiza...
Zdá sa, že Azad nie je dvakrát nadšená z toho, že sa jej nedarí striasť sa Aliho, ktorý je na ňu neustále prilepený, aby ju chránil – a aby jej pomohol chrániť jej otca. No urobí na ňu naozaj veľký dojem, keď sa na vlastnej koži presvedčí o tom, aký skvelý a bystrý stopár Ali je – keď krôčik po krôčiku dokonale zrekonštruuje spôsob, akým sa Sekiz dostal do nemocnice, až k Ramizovi. Až tak dokonale, že sa mu zrazu ocitnú zoči-voči! Kenanovi sa vôbec nepozdáva, ako sa Azad a Ezelovi postupne darí dostať sa cez Sekizov zdanlivo nepreniknuteľný ochranný pancier tvrdého chlapa, zneistiť ho a prinútiť ho premýšľať o tom, ako sa veci, o ktorých pravdivosti bol až donedávna stopercentne presvedčený, odohrali naozaj - a kto ho v skutočnosti klame a prečo! A keďže si zároveň uvedomuje, že mu hrozí nielen strata Sekiza, ale i Eyşan, ktorá je pripravená opustiť ho, vrátiť sa k Ezelovi a začať s ním nový život, rozhodne sa Kenan Sekiza obetovať - a všetkých tým uvrhnúť do nešťastia!
A tak keď nadrogovaný Sekiz – Kenan mu totiž dal spolu s limonádou vypiť liek so silným uspávacím účinkom – dorazí do nemocnice, aby na Kenanov príkaz zabil svojho dedka, už ho tam čaká Ezel, ktorého tam takisto poslal Kenan! Nanešťastie Ezel ani len netuší, že Sekiz už pozná pravdu a rozhodol sa, že jediným spravodlivým trestom za jeho hanbu a bezvýchodiskovosť situácie, v ktorej sa kvôli všetkým Kenanovým klamstvám ocitol, je smrť – a preto vysypal všetky náboje zo svojej zbrane a prázdnu ju namieril na Ramiza v nádeji, že ho Ezel zabije, aby Ramiza ochránil. A presne to sa, žiaľ, stane – navyše pred očami šokovanej Eyşan, ktorú sem dnes večer taktiež poslal Kenan...