Keď slepá Meliha zacíti Ezelovu vôňu a začuje jeho hlas, jej srdce v ňom neomylne spozná jej nebohého syna Ömera...
Dobrá nálada na charitatívnom maškarnom bále je razom zabudnutá, keď hostiteľka Bahar (
Sedef Avcı) upadne do bezvedomia a nie a nie sa prebrať. Kým všetci panikária a sú absolútne bezradní, ako Bahar dopraviť čo najrýchlejšie do istanbulskej nemocnice, kam by to sanitkou trvalo nekonečne dlho, duchaprítomný Ezel (
Kenan İmirzalıoğlu) zorganizuje vrtuľník na jej okamžitý prevoz. Počas letu sa v spomienkach vracia do chvíle, keď sa po prvýkrát s novou tvárou a malou dušičkou vybral k domu, ktorý bol kedysi jeho domovom a videl svojho medzičasom už dospelého brata Merta zúfalo plakať na konci ulice kvôli jeho smrti. Teda... Kvôli smrti Ömera (
İsmail Filiz), ktorá temer úplne zničila jeho i jeho rodičov Melihu (
İpek Bilgin) a Mümtaza (
Beyazıt Gülercan).
Späť v súčasnosti si po chvíľke netrpezlivého čakania v nemocnici napokon všetci môžu vydýchnuť – podľa Baharinho ošetrujúceho lekára sa len ohlásila jej podlomená imunita, nemusia sa teda ničoho obávať. Všetci sú však aj tak nesmierne vďační Ezelovi, bez ktorého by iste stále ešte niekde na polceste tŕpli. No, azda až na Aliho (
Barış Falay), ktorý je do Bahar až po uši zaľúbený a v jej novom strážnom anjelovi, ktorý mu je tak či tak podozrivý, správne vycítil potenciálneho soka... Nanešťastie nik netuší, že lekár im na Baharinu výslovnú žiadosť klame a že jej stav je v skutočnosti veľmi, veľmi vážny. Vlastne jej už veľa času na tomto svete nezostáva...
Cengiz (
Yiğit Özşener) ponúkne Ezelovi odvoz domov, cestou sa však ešte chce zastaviť o rodinných priateľov Uçarovcov, kam so sebou privedie i svojho nového známeho. Nielen preňho je táto návšteva veľkým šokom, hoci sa mu to vcelku umne darí skrývať – jeho slepá mama Meliha temer zošalie, keď zacíti jeho vôňu a začuje jeho hlas! Jej utrápené materinské srdce totiž v neznámom cudzincovi neomylne spozná jej nebohého syna Ömera... O niečo neskôr si Ezel, po dlhom rozhovore s azda najmocnejším a najznámejším istanbulským mafiánskym kmotrom Ramizom Karaeskim (
Tuncel Kurtiz), jeho priateľom, radcom a dobrodincom, spomenie na jednu noc spred štyroch rokov, keď ho jeho hnev a túžba po pomste temer dohnali k odpornej zbabelej dvojnásobnej vražde. V tú noc sa totiž nikým nepozorovaný vkradol do spálne spiaceho Cengiza a Eyşan (
Cansu Dere) s úmyslom oboch zastreliť! A možno by to bol aj urobil, no keď Eyşan zo spánku nežne vydýchla Ömerovo meno, úplne ho to odzbrojilo...
Keď sa Ezel s Bahar nenápadne na chvíľku vytratia z rodinnej oslavy u Atayovcov, všetkých tým trochu vystrašia. Hoci sú veľmi radi, že Bahar je konečne šťastná a usmievavá, je jasné, že práve táto krehká dievčina, ktorú si Ezel vybral ako nástroj svojej pomsty za Ömerovo utrpenie, je ich zraniteľným miestom. Možno dokonca tým najzraniteľnejším... Všetci traja jeho niekdajší priatelia, ktorí ho tak hanebne zradili a zapredali, ju totiž majú veľmi radi alebo milujú. Tak, ako Ali, ktorého fakt, že Bahar je vysokým brunetom zjavne úplne očarená a poznanie, že sa s ním stretáva aj bez ostatných, privádza do šialenstva, a tak, zhrýzaný neznesiteľnou žiarlivosťou, poverí svoju pravú ruku Tevfika (
Sarp Akkaya), aby na Ezela vyhrabal nejakú špinu...