Eyşan sa rozhodne navždy odísť z tohto sveta pri množstvom sirôtok zakvitnutom Ömerovom hrobe...
Zvláštne vystrašený a nešťastný Ezel (
Kenan İmirzalıoğlu) nie je pripravený nechať Aliho (
Barış Falay) len tak zomrieť - obzvlášť teraz, keď si k nemu jeho niekdajší priateľ opäť našiel cestu -, a tak ho naloží do auta a odvezie do nemocnice. Hoci sa Ezel jeho i seba snaží presvedčiť, že jeho kamarát nesmie zomrieť len preto, lebo on sám chce rozhodnúť o jeho zaslúženom treste a utrpení, pravda je niekde inde – jeho srdce, hoci zatrpknuté, je predsa len veľké a plné viery v to dobré v človeku, aj keď on sám sa ho snaží nepočúvať, no márne.
Keď sa pán Mümtaz (
Beyazıt Gülercan) od svojej manželky Melihy (
İpek Bilgin) a syna Merta (
Kemal Uçar) dozvie pravdu o zločine, ktorého sa Cengiz (
Yiğit Özşener), Ali a Eyşan (
Cansu Dere) dopustili na jeho milovanom staršom synovi Ömerovi (
İsmail Filiz), je toho naňho zrazu akosi priveľa. Premôžu ho výčitky, že synovi neveril a zatratil ho a teraz už tento svoj hriech nedokáže odčiniť, a tak sa pokúsi o samovraždu! Len vďaka synovej a manželkinej duchaprítomnosti, ktorí mu vezmú a ukryjú starý revolver, ostane nažive! Zvyčajne veselej Şebnem (
Bade İşcil) sa zrúti celý svet, keď Ezel príde domov a neschopný slova položí na stôl tmavú tašku so zakrvavenou košeľou. Najprv si myslí, že budú nasledovať zlé správy o jej drahom Tevfikovi (
Sarp Akkaya), no keď veľkú košeľu vezme do rúk, uvedomí si, že sa niečo strašné stalo Kamilovi (
Güray Kip). S malou dušičkou sa pozrie na Ezela a v jeho uslzených očiach uvidí odpoveď na svoju zúfalú otázku, či ich priateľ žije – odpoveď rovnako strašnú, ako definitívnu.
Strýko Ramiz (
Tuncel Kurtiz) sa napokon, po zrelej úvahe, rozhodne porozprávať Ezelovi ďalší zo svojich zaujímavých príbehov. Tento je vlastne príbehom jeho života, ktorý poznamenalo jeho priateľstvo na život a na smrť s jedným výnimočným mužom – s mužom, ktorý bol dlhé roky jeho najlepším priateľom no keď mu jedného dňa Ramiz všetko vzal, stal sa jeho zarytým nepriateľom a odvtedy sa mu stále mstí! Meno toho muža je Kenan Birkan (
Haluk Bilginer)...
Aby presvedčil Aliho, že sa musí podrobiť život zachraňujúcej operácii, požiada Ezel o pomoc Bahar (
Sedef Avcı), ktorá za Alim príde do nemocnice a pokúsi sa mu dohovoriť. A keďže Ali je rozhodnutý sám seba potrestať a radšej zomrieť, ako ďalej žiť v hanbe, musí Bahar siahnuť po naozaj tvrdšom kalibri – sľúbi Alimu, že ak sa nechá operovať, ona sa tiež začne liečiť. A tak Ali, ktorý ju nikdy neprestal ľúbiť, napokon privolí. Zdá, že na jeden jediný deň už bolo trápenia a smútku viac ako dosť. A tak sa Ezel rozhodne urobiť aspoň jeden dobrý skutok a prichýliť Eyşan a Cana (
Utku Barış Serma), ktorí prišli aj o strechu nad hlavou, vo svojom byte. Nanešťastie Eyşan, ktorú čoraz viac trápia výčitky svedomia kvôli tomu, ako ublížila Ömerovi a jeho rodine, vôbec netuší, že onen Ezelov dobrý skutok vôbec nie je taký nezištný, ako vyzerá a že sa jej partner len dokonale drží starej známej rady
„Priateľov si drž blízko, nepriateľov ešte bližšie...!“ Cengiz už nemá kam ujsť, osud si ho opäť raz našiel - osud v podobe nemilosrdného nájomného zabijaka v ošumelom baloniaku, šiltovke a čínskych teniskách...
Keď Ezel privedie Cana k pánovi Mümtazovi, na chvíľu ho úplne odzbroja chlapcove obrovské slzy, keď mu povie, že aj keď je malý, uvedomuje si, v akých problémoch aj s mamou Eyşan sú a že ho považuje za priateľa. Možno na malú, malilinkú chvíľočku dokonca aj zapochybuje, či je správne pokračovať vo svojom pláne pomsty... No v jedinej sekunde sú zase všetky jeho pochybnosti preč a on sa začne pripravovať na ďalší, pekelne tvrdý úder. Tentoraz proti Eyşan, ktorej usporiadaním akejsi pro forma svadby na streche svojho bytu - legálne samozrejme neplatnej – pripraví najväčšie poníženie a uštedrí najbolestivejšiu a najkrutejšiu ranu jej života!
Dnešný deň je dňom pravdy. Krásnej a nečakanej, ale ja trpkej, boľavej a strašne krutej... Pán Mümtaz prezradí svojej manželke Melihe, že Can je ich dôvodom, prečo ďalej žiť – pretože je ich vnuk! Nuž a Ezel zase ukončí hru, ktorú až doteraz hral s Eyşan a s neskrývaným odporom a nezvyčajnou krutosťou ju po tom, čo jej strýko Ramiz a Mert naložia výčitiek a pohŕdania, čo sa do nej zmestí, nemilosrdne vyhodí! No ak čakal, že sa konečne dostaví očakávané uvoľnenie a pocit zadosťučinenia, mýlil sa – v jeho srdci sa rozhostí len čudné prázdno, smútok a znechutenie z toho, kým sa to vlastne stal...
Keď Ramizovo auto, v ktorom sa starý mafián vezie spolu s Ezelom, zastaví tajomný zabijak v čínskych teniskách aj so svojimi mužmi a trvajú na tom, že vezmú Ezela na stretnutie s Kenanom Birkanom, na jeho obranu sa postavia Tevfik a Ali, ktorý mal ešte ležať v nemocnici, no radšej sa rozhodol v boji za priateľa položiť život práve tu a teraz, ak to bude potrebné! Ezel sa však rozhodne dobrovoľne odísť za Kenanom a vypočuť si, čo sa mu Ramizov nepriateľ chystá povedať - čaká ho ale poriadne veľké prekvapenie, keď na mieste stretnutia namiesto Kenana nájde Cengiza! A ten si s ním nechce len tak „priateľsky pokecať“!
Hoci pani Meliha nikdy nedokáže odpustiť Eyşan, koľko bolesti priniesla jej rodine, nemôže sa zbaviť akejsi zlej predtuchy, týkajúcej sa listu, ktorý u nej uplakaná Eyşan zanechala pre svojho syna Cana - pretože si je istá, že sa týka Ömera a zrejme aj ďalšieho osudu Eyşan. Zavolá preto Ezelovi a dá mu list prečítať. A nanešťastie sa ukáže, že nemýlila – tento list je totiž Eyşaniným listom na rozlúčku! Vyznáva sa synovi zo všetkých svojich hriechov, prosí ho o odpustenie a prezrádza mu i tie najtemnejšie tajomstvá zo svojej minulosti. Aj to najväčšie a pre Ezela najprekvapujúcejšie zo všetkých, ktoré sa, samozrejme, tiež týka Ömera, jej jedinej skutočnej lásky – že skutočným otcom jej synčeka Cana bol práve Ömer, hoci mu to nikdy nepovedala a dnes už povedať nemôže! Nekonečne zúfalú a hanbou a žiaľom temer úplne ochromenú Eyşan zavedie jej utrápené srdce na miesto, ktoré jediné považuje za vhodné na to, čo sa práve chystá urobiť – odísť navždy z tohto sveta totiž chce pri množstvom sirôtok zakvitnutom Ömerovom hrobe...