Keď si Ezel spomenie, ako sa malý Cengiz a malý Ömer stali pokrvnými bratmi, zrazu si svojou pomstou nie je až taký istý...
Čakanie na Ezela (
Kenan İmirzalıoğlu) si Cengiz (
Yiğit Özşener) a Ali (
Barış Falay) krátia rozhovorom o dramatických udalostiach uplynulých dní. Reč samozrejme príde i na Tevfika (
Sarp Akkaya), ktorý sa pomaly zotavuje zo svojich zranení. No nie vo svojom rodnom kraji, ako si myslí Ali, ale v Ezelovom byte, kde spolu s Kamilom (
Güray Kip) a Şebnem (
Bade İşcil) pomáhajú Ezelovi so zdokonaľovaním jeho plánu a prípravou ďalších krokov!
Cengiza temer vystrie, keď si k nemu a Alimu prisadne Azad (
Burçin Terzioğlu). Zdá sa mu veľmi nebezpečné zahrávať sa takto s Alim, ktorý je výbušný ako súdok plný strelného prachu. Veľmi dobre si totiž uvedomuje, že Azad je v bezpečí, len kým Ali nepozná pravdu – že Ramizova (
Tuncel Kurtiz) dcéra vôbec neleží v hrobe, ktorý si bol obzrieť, ale že mu práve s neskutočným pobavením hľadí priamo do očí... No nielen Ali je nebezpečný, Azad tiež patrí k nevypočítateľným ľuďom, ktorí vás dokážu poriadne prekvapiť! A obzvlášť Cegiza, ktorého začne neskrývane zvádzať, aby ho primäla urobiť to, čo chce...
Inšpirovaný Ezelovými radami sa Cengiz rozhodne vziať Eyşan (
Cansu Dere) a Cana (
Utku Barış Serma) na týždeň na dovolenku na Maledivy, aby si oddýchli od každodenného stereotypu, znovu si k sebe našli cestu a stali sa opäť rodinou. A hoci Eyşan nie je naladená na zmier, pretože má plnú hlavu Ezela a Bahar (
Sedef Avcı), s Cengizovým návrhom prekvapivo rýchlo a bez námietok súhlasí. Aj keď je Ezel rozhodnutý vo svojom snažení zlikvidovať Cengiza nepoľaviť, pri spomienke na to, ako sa pred viac ako dvadsiatimi rokmi malý Cengiz a malý Ömer stali pokrvnými bratmi, čo im obom dodnes pripomína malá jazvička na dlani, sa na jeho tvári po veľmi dlhom čase objaví nefalšované dojatie a úprimný úsmev. Akoby si zrazu nebol celkom istý, či svoju pomstu skutočne až tak veľmi chce...
Azad požiada Cengiza o láskavosť – má zájsť do jej bytu a niečo dôležité jej odtiaľ priniesť. Súhlasí, pretože jej vďačí za život. V jej byte sa však ešte ani nestihne poriadne porozhliadnuť, keď ho tam prekvapí nebezpečný zabijak. Je na smrť vystrašený a nevie, čo má robiť, a tak zavolá jedinému človeku, ktorému verí a na ktorého sa zatiaľ vždy mohol stopercentne spoľahnúť - Ezelovi. Ibaže ten ho tentoraz nechá v štichu a ani mu nedvihne telefón. Ezel je totiž práve na návšteve Uçarovcov a pri spomienke na podobnú situáciu spred trinástich rokov, keď ešte ako Ömer (
İsmail Filiz) nechal svoju rodinu rodinou a ponáhľal sa na pomoc Cengizovi, ktorý bol opäť raz v nejakých problémoch, sa rozhodne tentoraz ho radšej prenechať jeho osudu!
A Cengizov osud, zdá sa, je už spečatený, aj keď on sám si myslí niečo iné. Teší sa, že sa mu podarilo z Azadinho bytu ujsť len s malou reznou ranou na ruke a že sa so svojimi drahými bude už o pár dní slniť na dovolenke... V skutočnosti sú to však jeho posledné chvíle na slobode! Zakrvavený nôž, ktorým ho útočník zranil, totiž strýko Ramiz odniesol Alimu, ktorý ním má ešte dnes večer zabiť neboráka Kandiraliho (
Hakan Gerçek) - aby podozrenie padlo na Cengiza. Podľa Ramiza je to totiž pre Aliho istým spôsobom zaslúžený trest, musieť zopakovať svoj najväčší hriech – zabiť a vinu zvaliť na najlepšieho kamaráta... V nečakane úprimnom rozhovore mu starý mafián rovno do očí povie všetko, čoho sa podľa neho Ali bojí – a prizná sa mu tiež, že v deň, keď naopak on zistí, čoho sa bojí Ramiz, bude dňom, keď sa Ramiz začne báť jeho!
Kým si Ezel plnými dúškami užíva krásny romantický večer, ktorý na pobreží pripravil pre Bahar a Cengiz sa naivne upína k predstave nového začiatku s Eyşan a Canom, Ali sa vyberie zabiť Kandiraliho – tak, ako to sľúbil strýkovi Ramizovi. Spraví, čo mal – darebáka zabije a do ruky mu vloží nôž, na ktorom je Cengizova krv, aby podozrenie padlo naňho. Príliš neskoro si uvedomí, že uviazol v pasci, z ktorej sa zrejme živý nedostane. Keď sa však s úsmevom na tvári a zmierený s osudom chystá odovzdať do spár smrti, nečakane ho zachráni Tevfik! Na druhý deň ráno sa Cengizovi zrúti celý svet. Sotva totiž otvorí vchodové dvere, aby do auta odniesol kufre zbalené na Maledivy, zatkne ho polícia a odvezie do vyšetrovacej väzby, kde sa z neho neľudským psychickým a fyzickým nátlakom pokúsia vymlátiť priznanie k zločinu, z ktorého je obvinený – ku Kandiraliho vražde! Pre nich je totiž prípad absolútne jasný – majú Kandiraliho konský bičík, ktorý našli v Cengizovom aute a výsledky testov DNA krvi na noži, ktorý obeť zvierala v ruke, a tie Cengiza jednoznačne usvedčujú...
Ukáže sa však, že páchanie neprávostí a ubližovanie ľuďom nie je niečo, z čoho sa len tak ľahko otrasiete a čo zvládnete takpovediac „ľavou zadnou“. Počas návštevy zrúteného Cengiza vo vyšetrovačke sa traja sprisahanci, ktorí ho tam dostali, nedokážu jeden druhému ani len pozrieť do očí. Ali potom obom svojim komplicom bez jediného slovka v podstate utečie a aj Eyşan má zjavne namále a chce z celej akcie vycúvať. Presvedčí ju len Ezelovo jemné, ale dôrazné citové vydieranie. Možno tak trochu paradoxne napokon práve Ezela zlomí zhnusenie zo seba samého a výčitky - v klenotníctve, do ktorého prišiel vybrať prsteň pre Eyşan. Keď totiž v zrkadle zbadá svoj vlastný, a pritom cudzí odraz, uvedomí si, že sa stal tým, koho po celé tie roky zo srdca nenávidí – Cengizom! V návale zdesenia a zlosti zdemoluje zariadenie klenotníctva, a tak netrvá dlho a príde si poňho polícia – čo je presne v súlade s jeho mierne inovovaným plánom... Dostať sa do väzenia k Cengizovi!
Večer, keď niekdajší najlepší kamaráti zaspávajú v jednej cele, si Ezel spomenie na chvíle spred trinástich rokov, keď Ömer opäť raz dostal Cengiza z problémov a počas zaspávania v jeho izbe v rodičovskom dome sa ho Cengiz spýtal, prečo je vlastne jeho kamarát, keď ho neustále dostáva do ťažkostí a neustále potrebuje jeho pomoc. Vtedy mu na to odpovedal, že nech je, aký je, nemenil by ho za nič na svete. Nuž a dnes ho pochytí obrovský súcit, keď začuje Cengiza tlmene vzlykať v tme. Ktovie, možno by sa nad ním napokon i zľutoval a svoj plán pomsty nadobro odvolal. Presne kvôli takejto situácii však Ezel prezieravo poprosil svoju mamu Melihu (
İpek Bilgin), aby mu vrátila prsteň, s ktorým pred rokmi žiadal Eyşan o ruku a ktorý zúfalo zvieral v dlani počas svojho uväznenia, keď sa k nemu utiekal ako k jedinému kontaktu so svojou minulosťou. A práve tento prsteň mu dodnes pripomína hroznú zradu jeho priateľov, na ktorú nemôže a nechce zabudnúť...