Cengiz najprv znásilní Eyşan... A potom ju dobodá Ömerovým rezbárskym dlátom, aby vinu aj za tento zločin zvalil naňho!
Keď Cengiz (
Yiğit Özşener) zistí, že napriek všetkému sú Eyşan (
Cansu Dere) a Ezel (
Kenan İmirzalıoğlu) pár... Niečo v ňom sa definitívne zlomí. Eyşan sa právom obáva, že vyvedie niečo zlé, niečo veľmi, veľmi zlé. Lenže Ezel dnes nechce myslieť na zlé veci, chce myslieť na budúcnosť, na ich spoločnú budúcnosť. A preto svoju osudovú lásku vezme do domu, ktorý kúpil pre ňu a pre ich syna Cana (
Utku Barış Serma). Pretože skrátka chcú veriť, že si zaslúžia šťastný koniec. Aj keď je v kútiku duše obaja cítia, že je rovnako dobre možné, že ich napokon zastihne koniec, ktorý si zaslúžia, nech už to znamená čokoľvek a znie akokoľvek zlovestne.
Navyše... Je tu ešte ďalší, nie nepodstatný problém. Z nového začiatku Ezela a Eyşan nie je znechutený len Cengiz, ale i pán Mümtaz (
Beyazıt Gülercan) a Ali (
Barış Falay). Nik akoby nechápal, že rovnako, ako vo svojom zbabranom chce mať ich, chce v ňom mať i ju, že ju nekonečne miluje a zúfalo potrebuje... No Ezel neprestáva veriť, že jedného dňa to napokon predsa len pochopia a všetko bude tak, ako dúfajú. Nanešťastie však Cengiz nikdy nepatril k tým, čo dokážu prehrávať ako chlap. Vlastne vôbec nevie prehrávať. A práve preto urobí hneď dve príšerné veci! Najme si zabijaka, ktorý má preňho problém menom Eyşan raz a navždy vyriešiť... A tiež sa rozhodne poštvať malého Cana proti Ezelovi, aby mu znemožnil nadviazať s ním vzťah, o ktorý ho svojou zradou pred rokmi pripravili on, Ali a Eyşan – vzťah otca a syna. A hoci to vyzerá tak, že sa mu to podarilo, pretože krátko nato zavolá Can Alimu a požiada ho o pomoc, pretože vraj ušiel Ezelovi a mame... Ukáže sa, že všetko je úplne inak – v skutočnosti totiž Can pomáhal Ezelovi a Eyşan s prekvapením pre Aliho, Azad (
Burçin Terzioğlu) a maličkého Tevfika!
Až stretnutie so Şebnem (
Bade İşcil) prinúti Ezela čeliť svojmu najhlbšiemu strachu a otvorene vysloviť to, čo ho zvnútra neustále nahlodáva – pochybnosti, že sa skutočne dočká svojho vysnívaného šťastného konca. On skrátka vie, že sa niečo stane. Niečo strašné a boľavé. Niečo, čo mu znemožní oženiť sa s Eyşan a prežiť s ňou a Canom úplne obyčajný život, ako skutočná rodina. A nanešťastie sa príliš skoro ukáže, že mnohé z jeho obáva sú opodstatnené. Napríklad keď sotva o vlások unikne pokusu o vraždu! Nie je žiaden hlupák, hneď vie, odkiaľ vietor fúka, a tak zájde rovno za Cengizom a dá mu jedinečnú šancu rovno ho zabiť alebo... Sa so všetkým vyrovnať tak, ako bol pred rokmi nútený on, keď bola ich situácia presne opačná. A hoci by Cengiz Ezela zrejme pokojne dokázal zabiť, Ömera (
İsmail Filiz), ktorého namiesto neho stále vidí... Nedokáže. Nie Ömera, ktorý mu napriek všetkému odpustil, hoci by tomu pred pár rokmi ani jeden z nich neveril.
Nuž a napokon sa stane i ďalší malý zázrak, keď krátko po nešťastnej a boľavej návšteve u Melihy (
İpek Bilgin) a Mümtaza, ktorá hádam ani nemohla dopadnúť horšie, si pán Mümtaz napokon uvedomí, čo je v živote podstatné a rozhodne sa dať synovi a jeho novej rodine šancu. Lenže... Niektoré veci, žiaľ, nemožno predvídať. Niektoré strašné, strašné veci sa človeku jednoducho stanú. A ak si ich pripustí... Zničia ho. A takisto každého, komu na ňom mu záleží a na kom záleží jemu. Alebo jej. Tentoraz sa totiž obeťou Cengizovej chorej nenávisti stane Eyşan, ktorú jej exmanžel najprv znásilní... A potom dobodá Ömerovým rezbárskym dlátom, aby vinu aj za tento zločin zvalil na niekdajšieho najlepšieho priateľa!