David je dvadsaťročný, ľahko mentálne postihnutý mladík, ktorý žije s rodičmi v Ústí nad Labem. Jedného dňa tajne opustí rodičovský dom a s niekoľkými stovkami korún vo vrecku sa rozhodne odísť do Prahy, kde žije jeho brat s priateľkou.
Sám blúdi mestom, nikto si ho nevšíma. Trávi čas v metre, v električkách alebo na vlakovej stanici. Stále viac sa prepadá do depresie, s ktorou sa nevie vyrovnať. Strohý záznam jeho niekoľkodenného blúdenia odcudzeným svetom veľkomesta, v ktorom je zmätený a nešťastný, je paralelne konfrontovaný s popisom situácie jeho zúfalých rodičov, ktorí ho márne hľadajú. Komorná štúdia Davidovej osamelosti prináša subjektívny pohľad “zvnútra” a vyznačuje sa minimalizmom a hutnosťou. Pocit osamelosti je v tomto prípade výsledkom hrdinovej odlišnosti, má však aj univerzálnejšiu platnosť.
MFFKV