Dlhometrážny film Ďakujem, dobre sa skladá z troch poviedok a epilógu. Jednotlivé príbehy sa odohrávajú na pozadí súčasnej hospodárskej krízy, ktorá vstupuje do intímnych životov postáv a naostro odhaľuje pokrivené vzťahy, v ktorých žijú. Prvá poviedka je príbeh lokálneho politika a podnikateľa Miroslava, ktorý sa snaží svojsky riešiť problémy vo vlastnej firme, problémy svojho brata a smútok večne opitej ženy. Ako obratný manipulátor zanecháva po sebe iba smútok a spúšť, aj keď má pocit, že všetkým pomáha. Druhá poviedka je o dôchodcovi Bélovi, ktorému náhle zomrie manželka. Napriek tomu, že sa spolu hádali, Béla sa cíti po smrti ženy opustený a sám. Ťažké dni mu nepomôžu uľahčiť ani jeho syn Attila a dcéra Marika, hoci do nich vkladá svoju jedinú nádej. Ponížený a nepotrebný Béla sa nakoniec ocitá v starobinci medzi ľuďmi, ktorí dožívajú a čakajú na svoj koniec.
Tretia poviedka je príbeh Attilu, Bélovho syna, ktorý sa bojí o zamestnanie a prichádza aj o rodinu V snahe o vnútornú harmóniu zabezpečí asi najškaredšie Vianoce sebe, svojej žene Zuze a ich deťom. Hoci chce silou mocou manželstvo zachrániť, poníži sa aj v očiach svojich dvoch detí a s taškami ostáva vymknutý pred dverami vlastného bytu. Jeho boj o návrat do rodiny je tragikomickým vyvrcholením snahy byť milovaný a vážený. Metódu, využitú v tomto filme by sme mohli nazvať "obzretie sa okolo seba". Každý z príbehov je inšpirovaný reálnym životom a film je pozorovaním súčasného sveta tak, ako ho okolo seba vnímamajú a cítia tvorcovia filmu. Observačný spôsob rozprávania, ktorý má blízko k dokumentárnemu filmu, je aj kľúčovým postupom ako preniknúť dovnútra postáv v snahe precítiť ich starosti a pochopiť ich zúfalú snahu dostať sa z nich von. Hoci ich správanie môže byť často tragikomické, je to len zrkadlový odraz sveta, ktorý postupne stráca morálku ale nestráca nádej.
klapac (28.04.2014)
mp: bleee depka reziser je asi pekny depresaK 2/10
klapac (13.02.2013)
banderas: a preto si myslim ze kinema trosku ukrivdila filmu tigre v meste kde som si velmi vazil reziserovu nemalu ambiciu - natocit vesely slovensky film. stastie je ovela tazsie ako depka.
klapac (08.02.2013)
Tommmson: Nedá sa ináč, iba súhlasiť. Tiež by som uvítal niečo "veselšie" v slovenskej tvorbe. A možno keby to bolo kvalitné sci-fi, tak by som sa od šťastia poskladal.
klapac (07.02.2013)
mio: Ach, idem sa prefackat. Preto je nasa kinematografia taka "popularna"...lebo ludia lubia ist sa do kina potrapit, poplakat. V SR je malo depresie a sebakritiky. Ach uz sa neviem dockat, kedy si pozriem zase raz zrkadlo, aky zly je tento svet. Normalne sa na to uz netesim.(ospravedlnujem sa autorom kvalitnej dramy, len dufam, ze teraz hltate nejaky mily optimisticky scenar s happy endom bez pauhofovej a kramara ;)