TV-archív

Tento film je známy hlavne ako film , ktorý z 25 ročného Valentína urobil po štyroch rokoch hrania epizódných postáv obrovskú hviezdu. Film je v podstate kázaním proti vojne , pretože tí štyria jazdci sú Vojna , Hlad , Choroba a Smrť . Valentino je najskôr predstavený ako rozmaznaný mladík podporovaný svojim dedkom , bohatým argentínským majiteľom pôdy , ktorý v mladíkovi vidí ducha vlastnej stratenej mladosti . Julio sa rád baví so ženami , spevom a tangom , ktoré tancuje tak zmyselne , že mu všetci muži závidia a ženy po ňom túžia . Jeho bratranci na neho žiarlia taktiež . Majú nemeckú krv (on je Francúz ) a ako cítia blížiacu vojnu , bavia sa vojenskými hrami . Julio očakáva , že bude jediným dedičom , ale keď starý muž zomrie pozemky sa rozdelia medzi jeho dve dcéry a on dostane menší podiel . Napriek tomu je teraz zámožný a preto sa len tak pre potešenie zatúla do Paríža. Tam sa hrá na maliara a nakoniec skončí tak, že učí tango rôzne ochotné dámy v kaviarniach v Montmartru. Vtedy sa zamiluje do Marguerity Laurierovej, vydatej ženy, ktorej manžel odchádza na vojnu. Tá sa neskôr k manželovi vráti, pretože sa vrátil z vojny slepý. Julio potom pokračuje vo svojom cinickom životnom štýle a hľadá potešenie a únik v čomkoľvek čo sa naskytne. Pretože je argentínským občanom, aj keď napol Francúz, necíti povinnosť nastúpiť do armády. Ale keď mu jeho milovaná v slzách oznámi, že sa jej manžel vrátil slepý, a on uvidí všetko utrpenie, ktoré vojna spôsobila, vzbudí to vňom takú nenávisť k tomuto konfliktu, že narukuje. Dokonalou iróniou je, keď sa Julio v zákopoch ocitne tvárou v tvár jednému zo svojich nemeckých bratrancov a ten ho chladnokrvne zavraždí. Všetky jeho sny a nádeje sú navždy zničené. Vzápetí po Juliovej smrti sa na obzore ešte raz objavia prízraky štyroch jazdcov – Vojna, Choroba, Hlad a Smrť.