TV-archív

• 1
• 2

Psychologické bohatstvo tohto pôvodne štyri a pol či možno dokonca deväťhodinového filmu, v tej dobe celkom výnimočné, prvýkrát obdarilo film románovými výrazovými prostriedkami. Stroheim nadviazal na griffithovský realizmus, no proti jeho trochu staromódnemu viktoriánskemu ideálu romantických hrdinov postavil v zolovskom duchu živé, plnokrvné typy, ktorých vývoj určovali psychologické, fyziologické dispozície a prostredie. Príbeh je príliš determinovaný ortodoxne chápaným naturalizmom, rušia isté dekadentné schválnosti, no reč nemého filmu a zvláštne dusivá atmosféra sú dodnes strhujúce. V realistickom výraze film vykresľuje ničivé následky, ktoré vášnivá túžba po peniazoch zanecháva na správaní a konaní trojice malomeštiakov. Zubár McTeague sa ožení s Trinou, ktorá vyhrá v lotérii 5 tisíc dolárov. Žiarlivý Marcus sa domáha podielu za to, že sa predtým Triny vzdal. Keï nič nedostane, udá priateľa, že vykonáva povolanie bez kvalifikácie. McTeague prepadne alkoholu, chorobne lakomá Trina ho terorizuje, až ju nakoniec zabije a utečie do púšte, kde ho prenasleduje chamtivosťou hnaný Marcus. V závere dosahuje režisérov divoký romantizmus epickú šírku – sokovia spojení putami umierajú krátko po sebe v pustatinách Údolia smrti smädní, ale zasypaní zbytočným a zakrvaveným zlatom. Stroheim, veľký realista, majster v oživovaní charakterov, vášní, vecí, ktoré mu hrali cez množstvo významotvorných detailov, sa po nanútenom výraznom skrátení odmietol k tomuto dielu hlásiť a nikdy ho nevidel.