Živý bič

Filmová balada o dramatických osudoch ľudí žijúcich na oravskej dedine v čase prvej svetovej vojny. Hlavnou dejovou líniou je príbeh mladej ženy Evy Hlavajovej, ktorá sama prežíva ťažké obdobie hladu a biedy po odchode muža na vojnu. Jej zneuctenie a následná tragická smrť sú zapríčinené nenásytným notárom Okolickým. Tieto smutné udalosti spolu s inými napokon zapríčinia vzburu miestnych obyvateľov proti neznesiteľným pomerom v dedine. Filmová adaptácia rovnomenného románu Mila Urbana.

Živý bič, 1. časť

https://www.youtube.com/embed/wI7pLY-2Qjc

Eva Hlavajová (Emília Vášáryová)
Kto je na fotke?

Herečka, sestra herečky a političky Magdy Vášáryovej. V detstve hrala ochotnícke divadlo a aktívne sa venovala gymnastike. V roku 1963 vyštudovala herectvo na VŠMU v Bratislave a od roku 1964 je členkou Slovenského národného divadla. Výrazná charakterová herečka, predstaviteľka veľkých dramatických postáv a tragických hrdiniek - Roxana [Cyrano z Bergeracu], Marína [Marína Havranová], Salome [Herodes a Herodias], Antigona, Nataša [Vojna a mier], Ifigénia [Ifigénia v Tauride], Máša [Tri sestry], Natália [Mesiac na dedine], Mária Ľvovna [Letní hostia], Matka Guráž [Matka Guráž a jej deti] a i. Už počas vysokoškolských štúdií dostala prvé väčšie herecké príležitosti v slovenských filmoch Na pochode sa vždy nespieva... [r. F. Kudláč, 1960] a Polnočná omša [r. J. Krejčík, 1962]. Medzi jej nezabudnuteľné filmové úlohy patrí postava tanečnice Diany vo filme Vojtěcha Jasného Až přijde kocour [1963], Lenky v Bláznivej kronike Karla Zemana [1964], židovky Evy Weimannovej v Námestí svätej Alžbety režiséra Vladimíra Bahnu [1965], Niny vo Fričovom filme Lidé z maringotek [1966], Evy Hlavajovej vo filmovom prepise románu Mila Urbana Živý bič [r. M. Ťapák, 1966], Musjine v televíznom filme Balada o siedmich obesených [r. M. Hollý, 1968], Sašky v divácky úspešnom filme Martina Hollého Medená veža [1970] a Kristíny Habdžovej v televíznej adaptácii románu Františka Hečka Červené víno [r. A. Lettrich, 1972]. Účinkovala v mnohých televíznych filmoch, seriáloch a inscenáciách. Vytvorila výrazné ženské úlohy v úspešných českých filmoch režiséra Jana Hřebejka Pelíšky [1999], Kráska v nesnázích [2006], Nestyda [2008]. Za hlavnú postavu vo filme Horem pádem [2004] získala Českého leva. Je profesorkou na Divadelnej fakulte VŠMU v Bratislave. Za svoju umeleckú tvorbu získala množstvo divadelných i filmových ocenení [Krištáľové krídlo, Dosky, Cena Jozefa Kronera, Hercova misia, Cena Alfreda Radoka, Igric, Cena Karla Čapka, Cena Tatra Banky], v roku 2000 v ankete slovenských filmových novinárov a kritikov bola vyhlásená za najlepšiu slovenskú herečku 20. storočia, v roku 2002 získala štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy a v roku 2010 Čestný doktorát Janáčkovej akadémie múzických umení v Brne. Venuje sa charitatívnemu programu Hodina deťom. V roku 2015 stvárnila hlavnú úlohu v hranom debute režiséra Marka Škopa Eva Nová. (autor: Renáta Šmatláková, 2015)

notár Okolický (Mikuláš Huba)
Kto je na fotke?

Herec. Počas stredoškolských štúdií bol členom recitačného a ochotníckeho súboru Hviezdoslav. Do Bratislavy prišiel študovať právo, ale napokon vyštudoval herectvo na Hudobnej a dramatickej akadémii [1937-40] a absolvoval aj Filozofickú fakultu Univerzity Komenského [1943]. Od roku 1938 až do roku 1986 bol členom činohry Slovenského národného divadla. Patril medzi najobsadzovanejších divadelných hercov a vytvoril takmer 150 postáv v hrách slovenských i svetových dramatikov. Vďaka svojmu kultivovanému zjavu a výraznému hlasu sa jeho doménou stali postavy romantických hrdinov [Hernani, Danton, Viliam Tell, Romeo, Jánošík], ale nebránil sa ani komickým postavám. Bol jedným z najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej recitačnej školy a často účinkoval v rozhlase i v televízii. Patril medzi prvých slovenských hercov, ktorý sa objavili už v prvých povojnových slovenských filmoch. Za postavu Matúša Svrčinu z filmu režiséra Paľa Bielika Vlčie diery [1948] získal Národnú filmovú cenu 1949 a za umeleckú spoluprácu a postavu Tokára vo filme režiséra Miroslava Cikána Boj sa skončí zajtra [1950] sa stal v roku 1951 laureátom Štátnej filmovej ceny II. stupňa. Väčšie úlohy stvárnil v historických filmoch režiséra Vladimíra Bahnu Posledná bosorka [1957], Skrytý prameň [1973], vo filme Putování Jana Amose [r. O. Vávra, 1983], v postavách vojenských dôstojníkov sa objavil vo filmoch Vreckári [r. Ľ. Filan, 1967], Zajtra bude neskoro... [r. M. Ťapák, A. Karpov, 1972], Poéma o svedomí [r. V. Bahna, 1978]. Od roku 1951 pôsobil ako pedagóg na VŠMU v Bratislave. (autor: R. Šmatláková, 2010)

Ilčíčka (Viera Strnisková)
Kto je na fotke?

Viera Strnisková bola slovenská herečka. Sestra divadelného režiséra Vladimíra Strniska. Študovala na Filozofickej fakulte, neskôr na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V osemnástich rokoch začala účinkovať na Novej scéne v Bratislave.

Ďalší herci:

Adam Matejka, Anton Mrvečka, Bronislav Križan, Elena Latečková-Rampáková, Elena Rampáková, Hana Kováčiková, Ivan Letko, Ján Blanský, Ján Mildner, Ján Števček, Ján Zimmer, Jozef Čierny, Jozef Kroner, Jozef Majerčík, Jozef Režucha, Jozef Šafarka, Jozef Sodoma, Július Antalík, Marek Ťapák, Mária Hojerová, Mária Markovičová, Marián Sotník, Martin Ťapák, Michal Slivka, Milo Urban, Milo Urban (kniha), Nora Marákyová, Norika Marákyová, Pavol Mikulík, Rudolf Kazík, Samuel Adamčík, Slavo Záhradník, Slavomír Záhradník, Stano Dančiak, Štefan Kvietik, Terézia Hurbanová-Kronerová, Terezia Krónerová, Tibor Biath, Viera Radványiová, Viliam Polónyi, Vladimír Petruška, Vlastimila Götzová, Vojtech Brázdovic