Poviedkový film, ktorý podáva apokalyptický obraz troch vojen v troch príbehoch. Zbehovia - dramatický príbeh z obdobia 1. svetovej vojny. Cigánsky zbeh, zhnusený ukrutnosťou vojny, sa vracia do dediny v túžbe po pokoji. Nájde tu však spoločnosť asociálnych živlov, vojenských mrzákov, vzbúrencov a šialených žien, ktorí zvyknutí na násilie vojny zimprovizujú anarchistickú vzburu, aby napokon všetci zahynuli. Dominika - dramatický príbeh z obdobia 2. svetovej vojny. Miestni partizáni pod vedením sovietskeho veliteľa ničia nepriateľské vojská, spôsobujú škody ustupujúcim fašistickým vojakom. Vo všeobecnom zmätku padajú ako obete obyčajní ľudia, ktorí sa previnili iba tým, že sa v kritickej chvíli náhodou ocitnú na nevhodnom mieste. Poviedka vznikla na motívy románu Ladislava Ťažkého Pivnica plná vlkov. Pútnici - príbeh sa odohráva deň po výbuchu atómovej vojny. Ľudia, ktorí katastrofu prežijú v podzemnom bunkri, sa navzájom povraždia. Zostane iba Smrť, žiada od Boha prímerie, návrat človeka na opustenú zem, ale márne. Napokon i Smrť zomiera.

Herec. Po maturite istý čas pracoval na plánovacom a štatistickom oddelení Povereníctva zdravotnej starostlivosti. Po troch rokoch štúdia na Právnickej fakulte Univerzity Komenského sa v roku 1949 stal členom Novej scény v Bratislave a v roku 1951 absolventom štúdia herectva na Štátnom konzervatóriu. Na javisku Novej scény stvárnil desiatky dramatických, ale predovšetkým komediálnych postáv [Revízor, Geľo Sebechlebský, Klebetnice, Keď jubilant plače a i.]. Účinkoval v satiricko-zábavných programoch, vystupoval v Tatrarevue [1960-62], v rozhlasových a v televíznych reláciách, venoval sa dabingu. Napriek tomu, že väčšinou hral vedľajšie postavy, patril k najobsadzovanejším slovenským filmovým hercom. Hlavnú postavu Cyrila Kvasničku stvárnil v poviedkovom filme Čert nespí [1956] v réžii Petra Solana a Františka Žáčka. Nasledovali väčšie a menšie úlohy vo filmoch Lazy sa pohly [r. P. Bielik, 1952], Štvorylka [r. J. Medveď, K. Krška, 1955], Bratia [r. A. Lettrich, 1961], Majster kat [r. P. Bielik, 1966], Ľalie poľné [r. E. Havetta, 1972], Hriech Kataríny Padychovej [r. M. Hollý, 1973], Kto odchádza v daždi... [M. Hollý, 1974], v televíznych filmoch Oko za oko [r. J. Zachar, 1965], Balada o siedmich obesených [r. M. Hollý, 1968], Slávny pes [r. P. Solan, 1971], Červené víno 1-3 [TV, r. A. Lettrich 1972], a i. Po roku 1989 sa herecky odmlčal. (autor: R. Šmatláková, 2010)

Herečka a politička, sestra herečky Emílie Vášáryovej. V roku 1971 vyštudovala sociológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Už ako 15-ročná v roku 1964 účinkovala vo filme režiséra Vladislava Pavloviča Senzi mama a o tri roky neskôr získala hlavnú úlohu v českom filme režiséra Františka Vláčila Marketa Lazarová [1967]. Ešte počas vysokoškolských štúdií dostala herecké príležitosti v medzinárodne oceňovaných filmoch Krotká [r. S. Barabáš, 1967] a Na kometě [r. K. Zeman, 1970]. Za úlohu v českom filme režiséra Jaromila Jireša ...a pozdravuji vlaštovky [1972] bola ocenená za herecký výkon na filmovom festivale v talianskom Avelline. V roku 1968-71 pôsobila v Divadle na korze a po násilnom ukončení jeho činnosti prešla s celým divadelným súborom na Novú scénu. K vrcholom jej hereckej tvorby patria Čechovove hrdinky Irina z Troch sestier a Sofia Alexandrovna z hry Ujo Váňa, Ofélia z Hamleta či Mária z hry J.W.Goetheho Clavijo. V roku 1983 nastúpila do činohry Slovenského národného divadla, kde stvárnila množstvo vnútorne rozporuplných ženských hrdiniek - Natália [Tri sestry], Polina [Výnosné miesto], Júlia [Slečna Júlia], Alina [Pozrite, kto prišiel]. Nakrútila vyše 20 filmov a 120 televíznych inscenácií. Popri úlohách v Ťapákových televíznych filmoch Rok na dedine [1967], Môj vienok zelený [1968], Krutá ľúbosť, Pustý dvor [oba 1978], v Laholovom filme Sladký čas Kalimagdory [1968], v Jakubiskovom filme Vtáčkovia, siroty a blázni [1969] si zahrala aj v rozprávkových filmoch Radúz a Mahuliena [r. P. Weigl, 1970] a Princ Bajaja [r. A. Kachlík, 1971], vo filmoch Otakara Vávru Temné slunce [r. O. Vávra, 1980] a režiséra Jiřího Menzla Postřižiny [1980]. Za hlavnú úlohu vo filme režiséra Dušana Hanáka Tichá radosť [1985] získala cenu za herecký výkon na filmovom festivale v San Reme. V roku 1989 sa politicky angažovala a v roku 1990 prijala ponuku nastúpiť na post československej veľvyslankyne vo Viedni. Po rozpade Československa v roku 1993 bola spoluzakladateľkou Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku [SPFA] v ktorej 7 rokov pôsobila ako jej riaditeľka. Založila časopisy Listy SPFA a Slovak Foreign Policy Affairs, v 90. rokoch pracovala ako expert pre politické otázky v oblasti energetiky v Českej republike. Po neúspešnej kandidatúre na prezidentku Slovenskej republiky v roku 1999 päť rokov pôsobila v diplomatických službách ako slovenská veľvyslankyňa v Poľsku. V roku 2005 sa stala štátnou tajomníčkou Ministerstva zahraničných vecí SR. Od roku 2006 je poslankyňou Národnej rady SR za politickú stranu SDKÚ-DS a pracuje vo Výbore pre kultúru a média, od roku 2007 je predsedníčkou Združenia žien SDKÚ-DS. Venuje sa aj mimovládnym projektom, založila mimovládnu organizáciu Via cultura, ktorá podporuje proces modernizácie a europeizácie kultúrneho sektora na Slovensku. Je autorkou kníh Krátke listy jednému mestu [1986], Diskrétní průvodce o etikete [1997], Buďme poriadni [2006] a i. (autor: R. Šmatláková, 2009)

Narodil sa ako najstarší z troch súrodencov v učiteľskej rodine v Bohuniciach. V roku 1924 absolvoval štúdium na učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici. Od roku 1926 sa venoval ochotníckemu divadlu v Divadelnom odbore Matice Slovenskej v Kremnici. Do roku 1946 pôsobil ako učiteľ a riaditeľ Štátneho ústavu pre hluchonemé deti v Kremnici. Až v roku 1946 (ako 42-ročný) prijal ponuku režiséra Drahoša Želenského stať sa profesionálnym hercom. V roku 1946-51 pôsobil ako člen činohry Novej scény a v roku 1951-74 činohry SND v Bratislave. V roku 1955 dostal čestný titul zaslúžilý umelec za "dlhoročnú úspešnú činnosť hereckú s prihliadnutím na vynikajúce herecké výkony v slovenskom filme". Aj po odchode do dôchodku v roku 1974 sa venoval práci v divadle, televízii a rozhlase. Vo filme debutoval v roku 1948.

Alexander Kautnik, Gejza Sedlák, Ina Gogálová, Jana Stehnová - Čechová, Jozef Krepela, Jozef Kuchár, Juraj Kukura, Mikuláš Ladižinský, Oľga Adamčíková, Oľga Vronská, Ondrej Jariabek, Peter Debnár