Zázrak v Miláne
Burleskná rozprávka z kruto reálneho prostredia bidónovej kolónie je príbehom prostého chlapca, ktorý záhadným pôsobením nebies získa divotvornú moc. Tota nájde ako bábätko v kapustnej hlávke (talianska variácia nášho bociana) vľúdna stará pani, u ktorej strávi detstvo a mladosť. Po jej pohrebe sa dostane do sirotinca, neskôr sa pridá k tulákom, bývajúcim v biednych chatrčiach núdzovej kolónie na periférii Milána. Toto sa usiluje byť každému priateľom a zreorganizovať štvrť chatrčí. Keï na území chudákov náhle vytryskne prameň nafty, majiteľ pozemku chce chudákov vyhnať. Totova adoptívna matka mu podá z neba (kde ju stále sprevádzajú dvaja policajní anjeli), divotvornú holubicu a s jej pomocou bedári zvíťazia nad armádou kapitalistov (zobrazených ako groteskné karikatúry), keï sa v záverečnom poetickom obraze vznesú uprostred námestia pred milánskym dómom na metlách ukradnutých zametačom do vzduchu a miznú v nebi. Rozprávkový sujet, vyjadrujúci túžbu bedárov po spasení, zvláštnym spôsobom stmeľuje kresťanské a revolučné idey. Postavu Tota zachraňuje pred moralizátorským pátosom jeho detský výraz a humor scenára. Film vznikol v dobe najväčšieho rozkvetu neorealizmu a stal sa predmetom ostrej, rozchádzajúcej sa kritiky. De Sica a Zavattini začlenili do filmu idey a témy, ktoré nájdeme aj v ich iných dielach, predovšetkým apoteózu ľudskej solidarity a idealistickú predstavu o víťazstve dobra. O dva roky neskôr vytvorili svoje najvydarenejšie dielo Umberto D.
