Dej sa odohráva v r.1834-35 v Pešti, kde Kollár organizuje národný život pešťanských Slovákov. Kollár dostáva nečakanú správu, že jeho bývalá študentská láska žije, hoci ju už dávno pokladal za mŕtvu. V retrospektívach ožíva ich ľúbostný príbeh spred 16 rokov. Ospievaná dcéra bohyne Slávy sa stáva reálnou bytosťou, ktorá síce v Kollárovi prebudila básnika, ale v rozhodujúcej chvíli ho vlastne sklamala.
Vznikajú pochybnosti, či ho vlastne milovala a odďaľujú možnosť nového definitívneho zblíženia. Bolestne nahlodávajú Kollárovo sebavedomie, ale zároveň ho nútia hľadať čestné východisko. Po 16 rokoch sa stretnú a stanú sa manželmi. Popri osobnej línii Jána Kollára podáva hra zaujímavý obraz jednej kapitoly hnutia Slovákov za národné uvedomenie.

Herec. Hrával ochotnícke divadlo a už v 15 rokov získal svoje prvé divadelné angažmá v Stredoslovenskom divadle vo Zvolene. V roku 1950 sa stal členom Slovenského národného divadla v Bratislave a v roku 1952 absolvoval Odborný divadelný kurz pri Štátnom konzervatóriu. Patril medzi výrazných predstaviteľov komediálnej línie psychologického realistického herectva a jeho zmysel pre situačnú komiku vynikol v divadelných hrách Kocúrkovo, Štyria grobiani, Meštiak šľachticom, Revízor, Tartuffe, Višňový sad, Na skle maľované, Žobrácke dobrodružstvo. S filmom spolupracoval už od roku 1953, s televíziou od roku 1958. Venoval sa aj dabingu a rozhlasovej tvorbe. Vytvoril množstvo nezabudnuteľných filmových i televíznych postáv. Debutoval epizódnou úlohou v budovateľskom filme Mladé srdcia [r. V. Kubásek, 1952]. V českých filmoch režiséra Karla Kachyňu Dnes večer všechno skončí [1954] a Ztracená stopa [1955] stvárnil postavy slovenských vojakov. S režisérom Jánom Lackom spolupracoval na divácky úspešných filmových komédiách Šťastie príde v nedeľu [1958] a Skalní v ofsajde [1960], s Martinom Hollým na filme Havrania cesta [1962]. Väčšie filmové príležitosti dostal v 70. rokoch vo filmoch Zajtra bude neskoro [r. M. Ťapák, 1972] a Veľká noc a veľký deň [r. Š. Uher, 1974]. Aj napriek svojej veselej povahe bol veľmi citlivým človekom. Zomrel tragicky počas liečenia v psychiatrickej liečebni v Pezinku. (autor: R. Šmatláková, 2009)

Branislav Koren, Elo Romančík, Eva Rysová-Suchánková, František Dibarbora, František Kovár, Jozef Šimonovič st., Juraj Sarvaš, Leopold Haverl, Libuša Trutzová, Ľubo Roman, Ľudovít Moravčík, Ľudovít Ozábal, Magda Paveleková, Martin Gregor, Oľga Zöllnerová, Viera Radványiová, Zuzana Kocúriková