Filmová adaptácia historického románu Ľuda Zúbka. Dej filmu sa odohráva v prvej polovici 16. storočia, v čase, keď v Levoči tvoril Majster Pavol neskorogotický oltár v Chráme svätého Jakuba.
Hlavnou postavou je tovariš Krištof, ktorého vlastná mladícka nerozvážnosť a krutosť levočských pánov pripravila v období rozmachu tvorivých síl o možnosť ďalej umelecky pracovať.

Herec. Po skončení obchodnej akadémie začal pracovať v Bratislave ako úradník finančnej stráže. Ako ochotnícky herec začínal v Štefánikovom dramatickom krúžku. V roku 1944 debutoval na martinskom javisku, kde až do roku 1948 vytvoril okolo 40 rôznorodých postáv. Po príchode na Novú scénu v Bratislave [1948] sa za krátky čas zaradil medzi popredných hercov súboru. Na rozdiel od martinského divadla, v ktorom stvárňoval predovšetkým milovnícke a charakterové postavy, dostal na Novej scéne príležitosť predstaviť sa aj v komediálnej polohe. Od roku 1951 až do svojej smrti pôsobil v činohre Slovenského národného divadla. Divákom sa predstavil v postavách vyvrheľov, nepriateľov spoločnosti, démonických existencií či čudákov. Vďaka svojim hereckým predpokladom dokázal odhaliť v postave zložité, často temné a zhubné vášne, trpký humor či nostalgiu. Do svojich dramatických postáv vkladal komediálne kreácie s nádychom jemnej karikatúry, ale aj trpkosti a clivoty. V roku 1950 debutoval vo filmovej veselohre Kozie mlieko [r. O. Jariabek]. Rovnako ako v divadle sa aj vo filme jeho doménou stali dramatické postavy so zložitým charakterom, ktoré stvárňoval s príznačnou sugestívnosťou. Účinkoval vo filmoch Paľa Bielika - Kapitán Dabač [1959], Štyridsaťštyri [1957], Jánošík 1-2 [1962-63], režiséra Vladimíra Bahnu - Námestie svätej Alžbety [1965], Skrytý prameň [1973], režiséra Andreja Lettricha - Drevená dedina [1954], Čisté ruky [1956], Do zbrane, kuruci [1974]. Filčíkovo umenie našlo uplatnenie aj v televízii, kde vytvoril množstvo postáv vo filmoch i televíznych inscenáciách - Oblomov [r. M. Lokvencová, 1964], Krotká [r. S. Barabáš, 1967], Prípad jasnovidca Hanussena 1-3 [r. A. Lettrich, 1969], Triptych o láske [r. M. Luther, 1980] a i. Patril medzi najvšestrannejších rozhlasových hercov. Nezabudnuteľný je jeho Osmijanko, ktorým uspával celé generácie detí. V roku 1962 dostal medzi prvými cenu Československého rozhlasu. V rokoch 1951-61 pôsobil ako externý pedagóg na VŠMU v Bratislave. (autor: R. Šmatláková, 2008)

František Zvarík, Gizela Veclová, Ida Rapaičová, Ivan Krivosudský, Ivan Macho, Judita Ďurdiaková, Július Vašek, Juraj Sarvaš, Karol Čálik, Karol Machata, Květa Fialová, Kveta Stražanová, Ľudovít Greššo, Magda Vášáryová, Mária de Riggová, Mária Markovičová, Marián Sotník, Michal Dočolomanský, Mikuláš Huba, Naďa Kotršová, Pavol Majdan, Stano Dančiak, Štefan Kvietik, Tomáš Raček, Tomáš Žilinčík, Viliam Polónyi, Vlado Bartoň, Zuzana Kocúriková