Zdá sa, že Baharino srdce sa už nikdy neotvorí láske, pretože je plné spomienok na manžela - a okrem neho a ich detí v ňom skrátka pre nikoho niet miesta... Väčšina klasických romantických príbehov z pier obľúbených autoriek sa končieva rovnako ako tie najkrajšie rozprávky – dňom, keď si ONA a ON vymenia manželské sľuby a s nádejou vkročia do spoločnej budúcnosti. Lenže, háčik je v tom, že skutočný život sa zvyčajne začína až potom. A to, čo so sebou prináša, buď má s rozprávkou či vysnívaným happyendom pramálo spoločné... Alebo boľavo krátke trvanie. Bahar (Özge Özpirinççi), hrdá mama dvoch všetečných šidielok – dcérky Nisan (Kübra Süzgün) a synčeka Doruka (Ali Semi Sefil) -, o tom vie svoje. Po boku svojej osudovej lásky, šarmantného rojka Sarpa (Caner Cindoruk), prežila len pár rokov, no takých krásnych a nezabudnuteľných, že sa k nim v spomienkach dodnes zas a znova vracia, aj keď je už príliš dlho na všetko sama. O milovaného muža totiž prišla krátko pred Dorukovým narodením za pochybných okolností, o ktorých šokujúcu pravdu pozná len niekto, koho vlastne ani nepozná a kto jej z mnohých dôvodov ani nevie prísť na meno... Jej mladšia sestra Şirin (Seray Kaya).
To, že nepodlieha sebaľútosti a zúfalstvu ani v nezávideniahodnej situácii, v ktorej by to iné ženy možno už dávno vzdali, nepochybne súvisí aj s tým, že si malým peklom prešla už v detstve, keď postupne stratila mamu, otca i babičku a musela sa o seba postarať úplne sama. No kým otca a babičku jej vzala smrť, mama Hatice (Bennu Yıldırımlar) ju opustila a založila si novú rodinu s otcovým najlepším priateľom Enverom (Şerif Erol)!
Zdá sa, že Baharino láskavé a statočné srdce sa už nikdy neotvorí láske, pretože je plné stále veľmi živých spomienok na manžela - a pre nikoho okrem neho a ich detí v ňom skrátka niet miesta. No ktovie, možno má pre ňu život predsa len v talóne i pár krajších prekvapení, ako nový nedobrovoľný život v jednej z najbiednejších istanbulských štvrtí...
Svojho ocka pozná len z maminho rozprávania a z fotografií, narodil sa totiž až po tej tragickej noci na trajekte. Rozkošný chlapček je na svoje vek veľmi vyspelý, skromný a disponuje oveľa väčšou fantáziou ako jeho rovesníci v škôlke – kým oni sa vedia hrať len s klasickými hračkami z obchodu, on sa dokáže aj celé hodiny zabávať so starými varechami s nakreslenou tvárou a pár nalepenými kúskami vlny či vaty namiesto vlasov, akoby to boli tie najúžasnejšie bábiky na svete. Svojho ocka pozná len z maminho rozprávania a z fotografií, narodil sa totiž až po tej tragickej noci na trajekte.
Na rozdiel od Bahar nepatrí k tomu vzácnemu typu hrdých žien, čo sa aj v tej najhoršej životnej situácii spoliehajú len na vlastné srdce a ruky. Milá a vtipná mladá žena síce tiež pracuje v žehliarni a je matka, ktorá svoje deti istý čas vychovávala sama - ale to je zároveň asi tak všetko, čo má so svojou novou kamarátkou Bahar spoločné! Na rozdiel od nej totiž nepatrí k tomu vzácnemu typu hrdých žien, čo sa bez váhania úplne obetujú pre tých, ktorých milujú – a obzvlášť pre deti -, nikdy sa nevzdávajú a aj v tej najhoršej životnej situácii sa spoliehajú len na vlastné srdce a ruky... A ani to nepredstiera. Naopak, netají sa tým, že ona k životu potrebuje muža, aby ju chránil a staral sa o ňu.
Od chvíle, ako sa s Bahar zoznámili, boli ako jedna duša v dvoch telách – jeden bez druhého akosi smutne neúplný. Hoci oňho Bahar prišla pri tragédii na trajekte už pred pár rokmi, v jej srdci a veľmi živých spomienkach je stále prítomný, akoby aj dnes stál po jej boku. Nečudo, od chvíle, ako sa zoznámili, zhodou neuveriteľných náhod na tom istom trajekte, boli ako jedna duša v dvoch telách – jeden bez druhého akosi smutne neúplný. A tak i dnes, keď jej Bahar najťažšie a potrebuje sa niekomu zveriť so svojím trápením, rozpráva sa s fotografiou svojho atraktívneho manžela, ktorý miloval hory, fotenie a hudbu z rôznych kútov sveta, nikdy nepokazil žiadnu zábavu a vždy pôsobil tak trochu, akoby nič a nikoho nebral vážne – a obzvlášť seba a sám život.
Ako väčšina slobodných mužov a žien v jeho veku, aj on má za sebou nejakú minulosť a vzťah, ktorý ho poznačil... Ťažko povedať, prečo príťažlivý, šarmantný, bystrý a vzdelaný syn pána Yusufa (Yaşar Üzer), pochybného majiteľa bytového domu, v ktorom Bahar a jej deti nájdu nový domov, ale i malej kaviarničky v dome oproti, často predstiera, že je povrchný a správa sa k novej susedke nepriateľsky a neúctivo. Možno za to môže bezútešné prostredie, v ktorom od detstva žije, možno nehodný otec, ktorý ho svojím správaním zahanbuje rovnako ako jeho ťažko chorú matku, no možno sa len nechce opäť spáliť, pretože ako väčšina slobodných mužov a žien v jeho veku, aj on má za sebou nejakú minulosť a vzťah, ktorý ho poznačil. A tak sú jeho dni a večery v podstate dosť monotónne, vyplnené návštevami barov a kaviarní, posedeniami s kamarátmi z mokrej štvrte, návštevami dostihov či sledovaním futbalových zápasov. Teda, zatiaľ...
Je veľmi šťastná, keď zistí, že okrem mamy majú s Dorukom i babičku, nevlastného dedka a tetu... Bystrá, veselá a veľmi citlivá žabka, ktorá nadovšetko miluje svoju statočnú mamu, malého bračeka a ocka, o ktorého prišla ešte veľmi maličká, no ktorý akoby tu aj po toľkých rokoch bol stále s nimi. Hoci veľmi ťažko nesie, že si jej spolužiaci a spolužiačky zažínajú všímať, že chodí v starých a obnosených veciach, pretože si skrátka nemôžu dovoliť kúpiť nové, nechce mamičku zbytočne trápiť, a tak sa vždy snaží nejako vynájsť. Je veľmi šťastná, keď zistí, že okrem mamy majú s Dorukom i babičku, nevlastného dedka a tetu – a veľmi nešťastná, keď sa rodinné vzťahy nevyvíjajú tak, ako dúfala...
Pomaly temer zahojená rana v jej srdci po strate Sarpa znovu začala krvácať. A zrejme sa už nikdy celkom nezacelí... Nikdy sa celkom nespamätala z toho, že ju jej mama ako malú opustila - akoby bola nejaká vec, ktorú zahodíte, keď vás omrzí. Obrovskú ranu v srdci ešte viac rozjatrilo, keď sa od cudzích ľudí len tak, medzi rečou, dozvedela, že má sestru. Akoby platila za hriechy z minulého života, alebo možno hriechy niekoho iného, vyrovnať sa musela i so stratou otca a babičky, ktorá sa jej ujala po jeho tragickej smrti. Šťastie sa na ňu konečne usmialo až v deň, keď sa zoznámila so Sarpom. Sprevádzalo ju pár krásnych rokov, akoby jej chcelo konečne vynahradiť všetko prežité utrpenie – len aby sa zrazu náhle vyparilo ako para nad hrncom v deň, keď ho stratila a opäť zostala na všetko úplne sama. Pomaly temer zahojená rana v jej zlomenom srdci sa tak znovu otvorila a začala krvácať. A zrejme sa už nikdy celkom nezacelí...
Od matky v podstate nikdy nepočula rázne „Nie!“, a tak nadobudla pocit, že si môže všetko vydupať, vytrucovať, vyplakať... Lenže v živote to tak skrátka nefunguje. Už ako dieťa bola problémová – a počas dospievania sa jej evidentné psychické problémy ešte viac prehĺbili. Nepochybne v tom svoju úlohu zohrala aj jej matka, ktorá ju až nekriticky zbožňuje a snaží sa ju pred všetkým a každým chrániť, na jej vlastnú škodu. Şirin totiž od nej v podstate nikdy nepočula rázne „Nie!“, a tak nadobudla pocit, že si môže všetko vydupať, vytrucovať, vyplakať... Lenže v živote to tak skrátka nefunguje, a tak keď sa Şirin dočká odmietnutia, čo je za týchto okolností zrejme nevyhnutné, je katastrofa doslova predprogramovaná!
