Televízny film o morálnom svedomí človeka nakrútený podľa hry Petra Karvaša. -AD-MN 12 (Slovenská republika)

Herec. S herectvom začínal už ako dieťa. Účinkoval v rozhlase a na scéne činohry Slovenského národného divadla debutoval už ako dvanásťročný v inscenácii Pogodinovho Kremeľského orloja [1947]. Prihlásil sa na konzervatórium, no po roku štúdia odišiel do zájazdového Dedinského divadla v Bratislave. Pôsobil v Divadle J. G. Tajovského vo Zvolene a na Novej scéne. V roku 1965 sa excelentným stvárnením kniežaťa Myškina v dramatizácii Dostojevského románu Idiot začalo jeho 17-ročné divadelné pôsobenie na doskách SND. Úsporná mimika tváre, hra očí, mierne gesto, zdanlivá krehkosť a nenásilnosť patrili k tomu, čo si rokmi pestoval. Svoj herecky život delil medzi film a divadlo. Už v roku 1950 ako 15- ročný debutoval na filmovom plátne vo filme Ondreja Jariabka Kozie mlieko. Nasledovali väčšie i menšie filmové úlohy v slovenských a v českých filmoch - Štyridsaťštyri [r. P. Bielik, 1957], Šťastie príde v nedeľu [r. J. Lacko, 1958], Kapitán Dabač [r. P. Bielik, 1959], Romeo, Julie a tma [r. J. Weiss, 1959] a po desiatich rokoch prelomová úloha vo filme režiséra Jiřího Krejčíka Vyšší princip [1960]. Koncom 60. a zač. 70. rokov minulého storočia ho režisér Martin Hollý obsadil do medzinárodne oceneného televízneho filmu Balada o siedmich obesených [1968], do divácky úspešných filmov Medená veža [1970] a Orlie pierko [1971] a Ján Lacko do vojnovej drámy Človek na moste [1972]. Postupne si vybudoval povesť charakterového herca, ktorý stvárňuje citlivé a vnútorne nepokojné postavy. K tomu mu dopomohla jeho subtílna fyziognómia, nezameniteľný hlas a prenikavý pohľad, vďaka ktorému ho novinári a kritici často prirovnávali k francúzskemu hercovi Gérardovi Philipovi. Aj napriek úspešnej hereckej kariére svoj život predčasne ukončil samovraždou v roku 1982. V roku 2002 pri príležitosti 20. výročia jeho smrti nakrútil Martin Hollý spomienkový dokument Vyššie princípy Ivana Mistríka a v roku 2007 vyšla monografia Človek odinakiaľ Ivan Mistrík. (autor: R. Šmatláková, 2010)

JUDr. Ján Jamnický, pseud. Gustáv Marro bol slovenský herec, divadelný režisér, scenárista a pedagóg. V 40. rokoch patril k najvýznamnejším a najpozoruhodnejším osobnostiam slovenského divadla. Manžel herečky Vilmy Jamnickej.

Herec. V roku 1954 absolvoval Odborný divadelný kurz pri Štátnom konzervatóriu v Bratislave. V rokoch 1954-66 bol členom Krajského divadla v Nitre a dva roky pôsobil v Armádnom divadle v Martine (1956-58). Od roku 1966 bol členom činohry Novej scény v Bratislave. Po úraze v divadle sa už na javisko nikdy nevrátil. Za takmer štyridsať rokov stvárnil širokú škálu postáv. Vďaka svojmu mužnému, robustnému zjavu a hlbokému hlasu vytvoril desiatky výrazných charakterových postáv - Orgon v Tartuffovi, Míťa v bratoch Karamazovcoch, Othello, Müller v Schillerovej hre Úklady a láska, Tulák v Čapkovej hre Zo života hmyzu, Grék Zorba. Popri divadelnej činnosti vytvoril desiatky filmových, televíznych i rozhlasových postáv. Od začiatku 60. rokov sa vypracoval na výraznú hereckú osobnosť českého a slovenského filmu a televízie. Medzi jeho najvýznamnejšie filmové postavy patria riaditeľ Kudrna z filmu režisérov Jána Kadára a Elmara Klosa Obžalovaný (1964), bratislavský kat Emil Targo z historického filmu Paľa Bielika Majster kat (1966), vojenský letec Andrej z filmu Juraja Jakubiska Kristove roky (1967) či starnúci spisovateľ z režijného debutu Antona Majerčíka Vták nociar (1981). Veľké herecké príležitosti mu ponúkol režisér Martin Hollý. V jeho filmoch si zahral financa Pardeka Medená veža (1970) a Orlie pierko (1971), majiteľa krajčírstva Alfréda Bluma Smrť šitá na mieru (1979), kaprála rakúsko-uhorskej armády Hoferika Signum laudis (1980). Nezabudnuteľné sú jeho televízne filmy a seriály pre deti - Chlap prezývaný Brumteles (r. F. Chmiel, 1982), Přátelé Zeleného údolí (r. F. Mudra, 1980), filmové rozprávky režiséra Martina Ťapáka Plavčík a Vratko ( 1981), Popolvár najväčší na svete (1982) a režiséra Petra Švédu O statečném kováři (1983). V roku 1979 získal titul zaslúžilý umelec a Cenu ZSDU za divadelnú tvorbu, v roku 1982 sa stal víťazom čitateľskej ankety časopisu Film a divadlo o najpopulárnejšieho herca za postavu kaprála Hoferika Signum laudis a za postavu Ondreja Hudca Karline manželstvá (r. V. Kavčiak, 1980). (autor: R. Šmatláková, 2009)

Anton Mrvečka, Emil Horváth ml., Ivan Rajniak, Ján Bzdúch, Milan Lasica, Štefan Kvietik, Viera Strnisková