Videofilm podľa novely Etely Farkašovej prináša psychologicky presvedčivý a emocionálne pôsobivý príbeh starej a osamelej ženy Agáty, ktorá sa ocitá v domove dôchodcov. Neprivádza ju tam ľahostajnosť vzdialených príbuzných, ani sociálna núdza. Dôvody spočívajú v často celkom prirodzenej nemožnosti či neschopnosti strednej generácie, zaťaženej bremenom vlastných záväzkov a povinností, postarať sa o svojich príbuzných dôstojne a zabrániť pocitu, že sú v rodine na ťarchu. Možno je to alibizmus a možno úprimné presvedčenie, že starým ľuďom je lepšie v spoločnosti seberovných, s dobrou lekárskou starostlivosťou. Agáta, citlivá a nepraktická žena, bezdetná vdova, sa teda ocitá v prostredí, na ktoré nebola pripravená, v prostredí cudzích ľudí, s mnohými svojráznymi názormi i zvykmi. Je ochotná zvyknúť si i prispôsobiť sa, no to, čo ju traumatizuje, je egoizmus čudáckej spolubývajúcej....

Viera Strnisková bola slovenská herečka. Sestra divadelného režiséra Vladimíra Strniska. Študovala na Filozofickej fakulte, neskôr na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V osemnástich rokoch začala účinkovať na Novej scéne v Bratislave.

Herečka. V roku 1958 zmaturovala na gymnáziu v Trnave a bola prijatá na štúdium herectva na VŠMU v Bratislave. Štúdium absolvovala v roku 1962 postavou slúžky v hre F. G. Lorcu Krvavá svadba a postavou Marty Rullovej z Kleistovho Rozbitého džbána. Ako herečka pôsobila v činohre Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene (1962 - 1963), v Krajovom divadle v Trnave (1963 - 1965), v Krajovom divadle v Nitre (1965 - 1966), v Divadle poézie v Bratislave (1966 - 1968), v Divadle na korze v Bratislave (1968 - 1971), od roku 1971 bola členkou činohry Novej scény. Je zakladateľkou a členkou Divadla Astorka Korzo ´90. V rokoch 1990 - 1991 pôsobila aj ako jeho umelecká šéfka. V roku 1961, počas štúdia na VŠMU, debutovala epizódnou úlohou vo filme režiséra Vladislava Pavloviča Most na tú stranu. Hlavnú postavu stvárnila vo filme Jozefa Režuchu Zločin slečny Bacilpýšky (1970). V slovenských filmoch hrala sporadicky, oveľa bohatšia je jej televízna tvorba, v ktorej stvárnila množstvo tragických i komických postáv. Účinkovala v televíznych filmoch režiséra Juraja Nvotu Dušička (1994), Priateľstvá padajúceho lístia (1998), v televíznych inscenáciách - Piková dáma (r. V. Horňák, 1973), Ťapákovci (r. Ľ. Vajdička, 1977), Vietor v starých stromoch (r. M. Luther, 1977), Na pokraji rozumu (r. M. Luther, 1978), Delenie majetku (r. M. Hoffmeister, 1982), Hasičský plášť (r. Ľ. Vajdička, 1983), Krokodíl (r. M. Hoffmeister, 1984), Hrdina západu (r. J. Zeman, 1987), Tajomstvá pod viečkami (r. J. Nvota, 1989) Soľ a tabak (r. J. Rihák, 1990) a i. Je majiteľkou dabingového štúdia Atiz a majiteľkou videoštúdia Artkrea. V roku 2003 nakrútila svoj režijný filmový debut Jesenná (zato) silná láska podľa poviedky spisovateľa Rudolfa Slobodu. Režírovala divadelnú hru Dom Bernardy z Alby (1993). (autor: Renáta Šmatláková, 2005)

Anna Šišková, Emília Došeková, František Kovár, Ingrid Ištóková, Ján Klimo, Klára Dubovicová, Ľudovít Moravčík, Marta Sládečková, Naďa Kotršová, Peter Šimun, Szidi Tobias, Tereza Nvotová, Viera Topinková