Prerušená pieseň

Príbeh mladého slovenského učiteľa Michala Zvaru, ktorý musel narukovať a ísť do vojny proti Sovietskemu zväzu. Sledujeme jeho dramatické osudy na fronte, prebehnutie na sovietsku stranu, organizovanie prechodu slovenských vojakov, formovanie sa Československého armádneho zboru, účasť v Slovenskom národnom povstaní a opätovný návrat do Suchumi. Tu niekde sa začína aj motivácia príbehu lásky ústrednej dvojice Michala a gruzínskej lekárky Eliko.

Michal Zvara (Július Pántik)
Kto je na fotke?

Herec. Vyštudoval herectvo na Štátnom konzervatóriu v Bratislave [1940-44] a už počas svojich štúdií sa stal členom činohry Slovenského národného divadla. Za 50 rokov svojho divadelného účinkovania stvárnil viac ako 150 dramatických i komediálnych postáv v divadelných hrách domácich i svetových autorov - Sofoklovho Oidipa, Shakespearovho Othella, Galéna v Čapkovej Bielej nemoci, Rogožina v Idiotovi, Kenta v Kráľovi Learovi, Cléanta v Lakomcovi, Miška v Tajovského Ženskom zákone a i. Venoval sa aj divadelnej a televíznej réžii a patril medzi obľúbených rozhlasových a televíznych hercov. Jeho filmová tvorba je nerozlučne spojená so začiatkami slovenskej kinematografie. Už v roku 1946 sa objavil po boku Paľa Bielika v jednej z hlavných úloh v prvom slovenskom hranom povojnovom filme Varuj...! [r. M. Frič]. Veľké herecké príležitosti dostával v slovenskom i v českom filme - Bílá tma [r. F. Čáp, 1948], Čertova stena [r. V. Wasserman, 1948], Katka [r. J. Kadár, 1949], Priehrada [r. P. Bielik, 1950]. Medzi jeho najvýznamnejšie herecké úlohy patrí postava Floriša Zobača vo filme režiséra Jiřího Krejčíka Frona [1954], postava šoféra Mikiho Polievku vo filme Jiřího Menzla Kdo hledá zlaté dno [1974], ale predovšetkým spolupráca s režisérom Ladislavom Helgem na filmoch Velká samota [1959] a Stud [1967]. Hlavnú postavu montéra Vinca Petráša si zahral aj v hranom debute režiséra Martina Hollého Havrania cesta [1962] a baču Goliana v Zacharovom filme Očovské pastorále [1973]. Za svoje herecké umenie získal množstvo filmových i televíznych ocenení. Do povedomia detských divákov sa dostal ako dedo Jozef z televízneho seriálu Bambuľkine dobrodružstvá [r. J. Lihosit, 1982]. Ako pedagóg pôsobil na bratislavskom konzervatóriu [1947-51] a na Divadelnej fakulte VŠMU [1951-61]. (autor: R. Šmatláková, 2010)

Ján Soviar (Karol Machata)
Kto je na fotke?

Herec, jeden z najpopulárnejších slovenských divadelných, filmových, televíznych a rozhlasových hercov. Už ako dieťa začínal v rozhlase a venoval sa ochotníckemu divadlu. Vyštudoval herectvo na Štátnom konzervatóriu v Bratislave [1951] a počas vojenskej prezenčnej služby pôsobil v Armádnom divadle v Martine. 45 rokov patril k popredným osobnostiam činohry Slovenského národného divadla [1953-98]. Stvárnil Jelenského v Inkognite, žongléra Crespina v Goldoniho Vejári, Poleno v Sne noci svätojánskej, Harpagona v Lakomcovi, Jaga v Othellovi, Karola Moora v Zbojníkoch, Romea, Hamleta a kráľa Leara v slávnych shakespearových tragédiách a i. Spolupracoval prevažne s režisérmi Karol L. Zacharom, Jozefom Budským a Tiborom Rakovským. Jeho poslednou postavou na doskách SND bol Kreon v Jeffersonovej hre Medea, barbarka z Kolchidy. V rozhlase stvárnil širokú škálu postáv, venoval sa recitácii klasickej i súčasnej poézie a prózy. Vo filme debutoval epizódnou postavou slovenského letca v českom filme Vítězná křídla [r. Č. Duba, 1950] a odvtedy patril medzi najobsadzovanejších filmových a televíznych hercov. Slovenský film využil jeho mnohostranný talent v desiatkach filmov - Pole neorané [r. V. Bahna, 1953], Drevená dedina [r. A. Lettrich, 1954], Zemianska česť [r. V. Bahna, 1957], Dáždnik svätého Petra [r. F. Bán, 1958], Pieseň o sivom holubovi [r. S. Barabáš, 1961], Polnočná omša [r. J. Krejčík, 1962], Červené víno 1-3 [TV, r. A. Lettrich, 1972], Soľ nad zlato [r. M. Hollý, 1982], Kohút nezaspieva [r. M. Ťapák, 1986], Hody [r. A. Lettrich, 1987] a mnohé ďalšie. Za významné zásluhy v oblasti divadelnej, filmovej a rozhlasovej tvorby mu prezident SR v roku 2003 udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy, v roku 2005 si prevzal cenu Tatrabanky za umenie a v roku 2008 získal televíznu cenu OTO v kategórii Sieň slávy. (autor: R. Šmatláková, 2010)

Ďalší herci:

Alexandre Omiadze, Dodo Čičinadze, Dušan Blaškovič, Elena Zvaríková-Pappová, Jozef Čierny, Lia Eliava, Ľudovít Ozábal, Mária Markovičová, Otar Koberidze, Rimma Šorochova, Rudolf Bachlet, Sergei Golovanov, V. Andžaparidze, Vašek Mlýnek, Viliam Polónyi, Viliam Záborský, Vlado Müller, Zurab Laperadze