Ostrí chlapci (2016)
Los Angeles, 1977. Nie práve vyťažené súkromné „očko“ – zhýralec Holland March (Ryan Gosling) a nájomný „búchač“ Jackson Healy (Russell Crowe) sa po bolestivom prekrížení svojich ciest spájajú dohromady, aby vyšetrili prípad nezvestného dievčaťa a smrti jednej pornohviezdy. Rôznorodá dvojka, vyšetrovanie komplikovaného prípadu, bizarné situácie, neraz nečakaná akcia a najmä nadupané hlášky. A áno, nechýba ani povestný MacGuffin v podobe strateného záhadného pornofilmu.
„Papierovo“ nemohol tento film skončiť v lepších rukách. Však komu by mohol tento námet sedieť viac než človeku, ktorý napísal kultové žánrové záležitosti ako Smrtonosnú zbraň (kde prakticky stvoril subžáner „buddy komédie“) a Posledného skauta. A nezabúdajme ani na jeho režijný debut – skvostnú neo-noirovú komédiu Kiss Kiss Bang Bang. V obdobnom duchu (nelineárne rozprávanie, štipľavé dialógy, dejové zvraty, posilnený ženský element) Black pokračoval aj v Iron Manovi 3, ktorý však v jeho šate nesadol každému. Ako ale dopadol jeho najnovší film, ktorý si z Cannes priniesol povesť najzábavnejšieho filmu?
Áno, baviť sa budete a rozhodne nepôjde o žiadnu lacnú zábavu. Najsilnejšími zbraňami sú herci, dialógy a ich vypointované scénky. Víťazom je jednoznačne Gosling. Kým Crowe ako pokojne pôsobiaci bitkár „spencerovského“ typu (darmo, Russell nabral na váhe i technike, už to dávno nie je mladý búrlivák typu Buda Whitea z L. A. – Utajené skutočnosti) hrá svoj štandard, Gosling sa ukazuje v polohe, v akej sme ho doteraz vôbec nepoznali. Ako rodený komik: od mimických heftov, cez vystrašené výkriky („Jesus!“), až po hotové fyzické skeče. Dokonca ani tie nie sú samoúčelné, ich pointa je neraz viacvrstevnatá a scenár s nimi ráta aj do neskorších scén, kde by ste ich už nečakali (Marchove pády z budov). Navyše, postavy majú svoju hĺbku. Nechýbajú povinné scenáristické zastávky o pozadí a minulosti hlavných hrdinov; našťastie nikdy netrvajú dlho a končia neraz cynicky (Marchovo zalomenie počas Healyho vážneho monológu).
Kým postavy a ich dialógy sú skvelé a koncentrácia vtípkov bohatá, tematicky je to už slabšie. Spomínané „buddy“ elementy prebíjajú noirovú líniu, čo je možno trošku škoda. Viac ako vývoj prípadu vás bude zaujímať, čo tí dvaja znova „vymyslia“. Typické noirové témy (pornografia, korupcia vo vysokých kruhoch, paranoja) či dobové problémy (protesty aktivizujúcej sa mládeže proti znečisťovaniu ovzdušia, kritika a rozmach automobilového priemyslu) sa tu totiž riešia len povrchovo. Sú na pozadí pátrania, absentuje akási hĺbka príbehu.
Áno, prípad je pomerne komplikovaný (minimálne je tak schválne, chaoticky podaný), na jeho preniknutie však nebudete potrebovať pero a papier ani opakované pozretie a lá Skrytá vada. Vyšetrovanie ústrednej dvojice sa veľakrát posúva vpred aj vďaka Marchovej dcére Holly (veľmi prirodzená Angourie Rice), prípadne sa o slovo prihlási náhoda (ale zábavná!). Holly v príbehu funguje ako barlička, o ktorú sa môžu naši dvaja chlapíci neraz oprieť: či už do dialógu prispeje trefnou poznámkou, alebo v akcii doslova priloží ruku k dielu. Z tandemu sa tak stáva trojica. Navyše, Hollin „kamarátsky“ vzťah s nezodpovedným otcom je zdrojom nejedného vtipu... čím sa však opäť dostávame k hlavnému zámeru filmu – pobaviť.
Ostrí chlapci sú komediálnou retro-noirovou detektívkou, ktorá pobaví (a verte, že sa dostaví aj hlasný smiech) a nebudete ľutovať vstupné do kina. Vsádza na našlapané ironické dialógy, chémiu medzi hercami a gagy, ktorými prekypuje Gosling. Napriek tomu sa však nemôžem ubrániť pocitu, že Black to vie oveľa lepšie, čo sa týka aspektov, ktoré si práve táto latka pýtala: pamätnejšie hlášky (Posledný skaut) a sofistikovanejšia narácia s údernejšími dejovými zvratmi (Kiss Kiss Bang Bang).
Keď to naopak porovnáme s inými súčasnými snímkami, tak napr. atmosféru 70tych rokov oveľa lepšie sprostredkovala Andersonova Skrytá vada a prelínanie fikčného a reálneho sveta humornejšie poňal Scorsese vo Vlkovi z Wall Street. Záverom: Shane Black zďaleka nesklamal, naopak, inteligentne pobavil, my však vieme, že to dokáže aj lepšie. Prajeme mu viac a viac takýchto filmov.
„Papierovo“ nemohol tento film skončiť v lepších rukách. Však komu by mohol tento námet sedieť viac než človeku, ktorý napísal kultové žánrové záležitosti ako Smrtonosnú zbraň (kde prakticky stvoril subžáner „buddy komédie“) a Posledného skauta. A nezabúdajme ani na jeho režijný debut – skvostnú neo-noirovú komédiu Kiss Kiss Bang Bang. V obdobnom duchu (nelineárne rozprávanie, štipľavé dialógy, dejové zvraty, posilnený ženský element) Black pokračoval aj v Iron Manovi 3, ktorý však v jeho šate nesadol každému. Ako ale dopadol jeho najnovší film, ktorý si z Cannes priniesol povesť najzábavnejšieho filmu?
Áno, baviť sa budete a rozhodne nepôjde o žiadnu lacnú zábavu. Najsilnejšími zbraňami sú herci, dialógy a ich vypointované scénky. Víťazom je jednoznačne Gosling. Kým Crowe ako pokojne pôsobiaci bitkár „spencerovského“ typu (darmo, Russell nabral na váhe i technike, už to dávno nie je mladý búrlivák typu Buda Whitea z L. A. – Utajené skutočnosti) hrá svoj štandard, Gosling sa ukazuje v polohe, v akej sme ho doteraz vôbec nepoznali. Ako rodený komik: od mimických heftov, cez vystrašené výkriky („Jesus!“), až po hotové fyzické skeče. Dokonca ani tie nie sú samoúčelné, ich pointa je neraz viacvrstevnatá a scenár s nimi ráta aj do neskorších scén, kde by ste ich už nečakali (Marchove pády z budov). Navyše, postavy majú svoju hĺbku. Nechýbajú povinné scenáristické zastávky o pozadí a minulosti hlavných hrdinov; našťastie nikdy netrvajú dlho a končia neraz cynicky (Marchovo zalomenie počas Healyho vážneho monológu).
Kým postavy a ich dialógy sú skvelé a koncentrácia vtípkov bohatá, tematicky je to už slabšie. Spomínané „buddy“ elementy prebíjajú noirovú líniu, čo je možno trošku škoda. Viac ako vývoj prípadu vás bude zaujímať, čo tí dvaja znova „vymyslia“. Typické noirové témy (pornografia, korupcia vo vysokých kruhoch, paranoja) či dobové problémy (protesty aktivizujúcej sa mládeže proti znečisťovaniu ovzdušia, kritika a rozmach automobilového priemyslu) sa tu totiž riešia len povrchovo. Sú na pozadí pátrania, absentuje akási hĺbka príbehu.
Áno, prípad je pomerne komplikovaný (minimálne je tak schválne, chaoticky podaný), na jeho preniknutie však nebudete potrebovať pero a papier ani opakované pozretie a lá Skrytá vada. Vyšetrovanie ústrednej dvojice sa veľakrát posúva vpred aj vďaka Marchovej dcére Holly (veľmi prirodzená Angourie Rice), prípadne sa o slovo prihlási náhoda (ale zábavná!). Holly v príbehu funguje ako barlička, o ktorú sa môžu naši dvaja chlapíci neraz oprieť: či už do dialógu prispeje trefnou poznámkou, alebo v akcii doslova priloží ruku k dielu. Z tandemu sa tak stáva trojica. Navyše, Hollin „kamarátsky“ vzťah s nezodpovedným otcom je zdrojom nejedného vtipu... čím sa však opäť dostávame k hlavnému zámeru filmu – pobaviť.
Ostrí chlapci sú komediálnou retro-noirovou detektívkou, ktorá pobaví (a verte, že sa dostaví aj hlasný smiech) a nebudete ľutovať vstupné do kina. Vsádza na našlapané ironické dialógy, chémiu medzi hercami a gagy, ktorými prekypuje Gosling. Napriek tomu sa však nemôžem ubrániť pocitu, že Black to vie oveľa lepšie, čo sa týka aspektov, ktoré si práve táto latka pýtala: pamätnejšie hlášky (Posledný skaut) a sofistikovanejšia narácia s údernejšími dejovými zvratmi (Kiss Kiss Bang Bang).
Keď to naopak porovnáme s inými súčasnými snímkami, tak napr. atmosféru 70tych rokov oveľa lepšie sprostredkovala Andersonova Skrytá vada a prelínanie fikčného a reálneho sveta humornejšie poňal Scorsese vo Vlkovi z Wall Street. Záverom: Shane Black zďaleka nesklamal, naopak, inteligentne pobavil, my však vieme, že to dokáže aj lepšie. Prajeme mu viac a viac takýchto filmov.
